Denník N

Kotlebu volia aj študenti histórie. Viac dejepisu im zjavne nepomohlo

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Výzva historikov posilniť postavenie humanitných predmetov je sympatická. No má svoje limity, o ktorých treba vedieť.

Vo vedeckej komunite prebieha diskusia o požiadavke historikov zlepšiť postavenie spoločenských a humanitných vied a prostredníctvom vyššej dotácie vyučovacích hodín dejepisu na základných a stredných školách dosiahnuť medzi mladými ľuďmi vyššiu mieru rezistencie voči myšlienkam extrémistických formácií.

Zdá sa, že tento názor má svoju logiku, a preto je v odborných kruhoch prijímaný spravidla pozitívne. Lenže aj tento na prvý pohľad vznešený cieľ má svoje nedostatky. A na ne je potrebné upozorniť.

Aká história?

Prvý nedostatok spočíva v príliš všeobecnej formulácii požiadavky zvýšiť počet hodín vyučovania dejepisu. Čo znamená dejepis navyše? História praveku, stredoveku alebo nedajbože história Veľkej Moravy? Mnohí slovenskí historici totiž podliehajú falošnej ilúzii, že ak chcete pochopiť dejiny Slovenska, musíte najskôr začať u Mojmíra I., v horších prípadoch v Samovej ríši.

Zvýšenie vyučovacej povinnosti dejepisu tak vôbec nemusí viesť k pochopeniu a osvojeniu si bazálnych princípov demokracie, ale možno iba k prehĺbeniu pochopenia pre každoročné rituálne tance predsedu vlády v období pripomínania si príchodu dvoch vierozvestcov do našich končín.

Ak historici myslia svoj zámer v boji proti extrémizmu skutočne vážne, mali by žiadať vyučovanie nových povinných predmetov ako: dejiny holokaustu, dejiny národného socializmu, dejiny komunizmu, dejiny totalitných režimov, ale určite nevysloviť úplne všeobecnú požiadavku na viac dejepisu do škôl.

Aj medzi historikmi sú Tisovi obdivovatelia

Druhý nedostatok výzvy slovenských historikov je ešte závažnejší. A síce, aj medzi slovenskými historikmi sa vytvorila pomerne silná skupina mladých vedcov so sklonmi ospravedlňovať politiku prvej Slovenskej republiky. Ak sa v prostredí slovenských historikov-vedcov pohybujú sympatizanti Jozefa Tisa, je úplne pochopiteľné, že sa v podobnom počte budú pohybovať aj v prostredí historikov-pedagógov. Existuje teda predpoklad, že s väčším počtom hodín dejepisu títo pedagógovia získajú na mladých ľudí väčší vplyv než doteraz. Pôvodne dobre mienený zámer sa tak môže rýchlo obrátiť proti svojej pôvodnej myšlienke.

Ten tretí nedostatok spočíva v predpoklade, že ani lepšie znalosti mladých ľudí v oblasti modernej slovenskej histórie nie sú zárukou vyznávania hodnôt konformných s princípmi demokracie a právneho štátu.

Na potvrdenie tohto názoru sa opriem o niekoľko doslovných citácií z prepisu rozhovoru v rámci fokusovej skupiny, ktorú tvorili študenti histórie, politológie a práva z vysokých škôl v Trnave. Cieľom rozhovorov medzi mladými ľuďmi bolo identifikovať hodnotové orientácie súčasnej mladej generácie.

Keďže výskum sa uskutočnil v roku 2012, je možné predpokladať, že viacerí z na výskume zúčastnených študentov dnes stoja pred katedrou a vysvetľujú žiakom na stredných školách súvislosti formovania slovenských moderných dejín.

Právnik: Nech im postavia ostrov

Na otázku, či by volili politickú stranu, ktorá by mala v programe vysťahovanie Rómov z ich mesta, odpovedá dnes už absolvent práva: „Suverénne aj zo Slovenska, nech si ich berú … Tak ja neviem, nech im postavia ostrov, však tam sa budú mať perfektne. Ak by to bolo tak, tak by som určite za tú stranu hlasoval všetkými desiatimi.“

Dopĺňajú ho vtedajší študenti histórie: „Áno, ja by som s tým súhlasil“, „Určite áno“. Ďalší študent histórie dopĺňa svoj odhad slovenskej spoločnosti: „Keby tá strana dokázala pred voľbami deklarovať, že to naozaj dokáže, tak taká volebná účasť ešte nebola.“

Rozhovor sa neviedol len o postojoch mladej generácie k menšinám, ale rovnako o ich politickej participácii. Čo teda odpovedali študenti humanitných a spoločenských vied na otázku, či sa už zúčastnili nejakej demonštrácie?

Hovorí študentka histórie: „Ja som bola raz, 17. novembra, keď som mala ešte 16, sloboda slova. Slovenská pospolitosť … Áno, sloboda slova to bola a ešte som bola aj na 14. marci… Sympatizujem so Slovenskou pospolitosťou, ale nie tak radikálne ako vtedy.“ Nie je jasné, či štúdium histórie alebo jednoducho životná skúsenosť mali vplyv na zmenu jej pôvodných názorov, v každom prípade sympatizantkou vtedajšej Slovenskej pospolitosti ostala, a to aj napriek jej študijnému odboru.

Výskum hodnotových orientácií mladých ľudí prostredníctvom skupinových rozhovorov nebol reprezentatívny, takže ani uvedené názory nemožno považovať za odraz reality. Určite však signalizoval niekoľko skutočností. Strana kritizujúca rómsku populáciu bude postupne rásť na popularite a zrejme sa to čoskoro odrazí v jej volebnom výsledku a väčšia miera znalostí zo slovenských dejín, ako aj právneho systému, nezabezpečuje vyššiu mieru pochopenia pre princípy demokracie.

Problém je zložitejší

Napriek uvedeným nedostatkom je výzva historickej obce sympatická, pretože otvára diskusiu o postavení humanitných a spoločenských vied v období, keď by vláda rada videla viac detí v strojárskych učilištiach. Lenže debata nesmie skĺznuť do zjednodušeného hesla „viac hodín dejepisu do škôl“.

Problém súčasnej (nielen) mladej generácie je totiž komplexnejší, pričom nespočíva len v nedostatku historického povedomia, ale v neschopnosti mladých ľudí kriticky myslieť.

Bez ohľadu na to, či ide o dejepis, občiansku náuku, literatúru alebo cudzie jazyky. Ale to sa už dostávame k úplne inej téme, a to k potrebe systémových reforiem každého stupňa slovenského vzdelávacieho systému.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie