Denník N

Rozdiel medzi najlepšími a najhoršími žiakmi sa zväčšuje

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Testovanie deviatakov ukázalo, že deti zo znevýhodneného prostredia potrebujú systematickú pomoc. O výsledkoch Testovania 9 hovorí riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

Tohtoročné výsledky testovania žiakov boli lepšie v elektronickej forme testu. Prečo?

Ak si školy vyberú elektronickú formu testovania, tak k počítačom posadia alebo odporučia posadiť tých najšikovnejších žiakov, ktorí sú odvážnejší a chcú hneď poznať svoj výsledok.

Neznamená to teda, že deťom sa lepšie premýšľa, ak sedia pred počítačom?

Nie, to sa nedá tvrdiť. Keď sme na začiatku porovnávali, či sú tie prostredia ekvivalentné, tak nám nevyšlo, že by tam boli rozdiely. Je to len preto, že za počítačmi pri tomto veľmi dôležitom testovaní sedia šikovnejšie deti, ktoré nemajú bariéry spojené s počítačmi.

Testovanie deviatakov tento rok opäť ukázalo súvislosť medzi zlou sociálno-ekonomickou situáciou v regióne a vedomosťami detí, ktoré v ňom žijú. Znamená to, že perspektíva týchto detí v budúcnosti uspieť sa stále zhoršuje?

Toto by bola asi príliš veľká generalizácia. Hovoríme o deviatakoch základných škôl, ktorí pred sebou majú ešte perspektívu strednej školy. V zásade však výsledky ukazujú, že podiel žiakov, ktorí majú podpriemernú matematickú alebo čitateľskú gramotnosť, je v týchto regiónoch najvyšší. Pravdepodobnosť, že tieto deti budú v živote úspešné, oproti školám v Bratislave a v Košiciach, ktoré produkujú najviac najúspešnejších žiakov, je skutočne iná. Predpokladáme, že pod túto úspešnosť sa veľmi podpisuje motivácia žiakov usilovať sa o dobré výsledky a chcieť niečo v živote dosiahnuť.

Prehlbujú sa rokmi rozdiely medzi ekonomicky úspešnejšími a menej úspešnými regiónmi?

Takéto porovnanie sme robili na výsledkoch testov z matematiky, pretože ich píšu všetci žiaci na Slovensku. S odstupom dvoch rokov sme sa pozreli na výsledky najúspešnejších a najslabších okresov. Medzi okresom Bratislava I, ktorý bol tento rok najúspešnejší, a Rožňavou, kde mali žiaci najslabšie výsledky, je rozdiel viac ako 29 percent. Pred dvomi rokmi bol tento rozdiel medzi okresmi na opačných póloch 25 percent. Rozdiel sa teda zväčšuje a nožnice medzi regiónmi sa roztvárajú.

Horšia sociálno-ekonomická situácia môže súvisieť aj s tým, že v okrese žije viac Rómov. Môžu tieto zväčšujúce sa rozdiely súvisieť s neriešením rómskej otázky?

Isteže. Vyšší podiel rómskych detí jasne vplýva na väčší počet detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Problém zrejme spočíva v tom, že nie sú dostatočne vyvinuté všetky možné podporné prostriedky, aby sa tieto deti zlepšovali, napriek znevýhodnenému prostrediu, v ktorom vyrastali. Rozdiel medzi žiakmi, ktorí majú štandardné rodinné zázemie, a tými zo znevýhodneného prostredia je veľmi veľký.

Práve preto chcete v najmenej rozvinutých okresoch s podpriemernými výsledkami Testovania 9 spustiť projekt Inkluzívna škola.

Začať chceme v Kežmarskom okrese, pretože tam môžeme nadviazať na akčný plán. Postupne ho plánujeme rozšíriť do všetkých problémových okresov. Ak by sa tie nástroje osvedčili a merateľne by sa žiaci zlepšovali v základných zručnostiach, ako je čítanie a počítanie, a bude sa nám dariť tie nožnice zatvárať, dá sa to ponúknuť ako riešenie a preniesť aj do ďalších okresov v rámci celého Slovenska.

Základné fakty o Testovaní 9 (tzv. Monitor)

  • Testy tento rok písalo 38 356 deviatakov
  • Priemerná úspešnosť žiaka v teste z matematiky: 52,8 %
  • Priemerná úspešnosť žiaka v elektronickom teste z matematiky: 64,3 %
  • Priemerná úspešnosť žiaka v teste zo slovenského jazyka a literatúry: 62,6 %
  • Priemerná úspešnosť žiaka v elektronickom teste zo slovenského jazyka a literatúry: 71,9 %

Ako by mal ten projekt vyzerať?

Slabé výsledky žiakov sme zistili už aj v celoštátnom piatackom testovaní. Najhoršie výsledky testov piatakov a deviatakov sa nám prekrývajú v jedenástich najmenej rozvinutých okresoch. Navyše sa ukazuje, že deti zo znevýhodneného prostredia majú v piatackom testovaní také zlé výsledky z matematiky a slovenčiny, že nemajú veľkú perspektívu uspieť na druhom stupni základných škôl a dotiahnuť to až do deviatej triedy. Náš projekt by sa preto mal zamerať na prvý stupeň základných škôl, kde by sme chceli overiť, čo tieto deti v druhom, treťom alebo štvrtom ročníku vedia a aké majú predpoklady na to, aby sa vôbec mohli vzdelávať štandardným spôsobom. Na to, čo v skutočnosti vedia, by sme potom mohli nastaviť stimulačné programy. Ak majú napríklad problém s matematikou alebo priestorovou predstavivosťou, nastavili by sme im taký súbor úloh a aktivít, ktorý by sa zameriaval práve na podporu týchto oblastí. Chceme nájsť tie programy, ktoré sa už v iných oblastiach a na iných školách osvedčili, a skúsiť ich implementovať práve do škôl v znevýhodnených okresoch.

Kedy by výsledky projektu Inkluzívna škola mohli byť viditeľné?

Merania chceme robiť v polročných intervaloch – na začiatku školského roka, na konci polroka a na konci školského roka. Podporné procesy by mali byť nastavené tak, že by sme prírastok vedomostí a zručností mali vidieť už v rámci polroka. Meranie by malo fungovať ako spätná väzba učiteľom a odborníkom. Budú do toho, samozrejme, zapojení aj odborní zamestnanci školy ako školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia a asistenti učiteľa.

Ako by projekt vyzeral v praxi?

Fungoval by nielen počas vyučovania, ale aj v popoludňajšom vyučovaní alebo v záujmovom mimoškolskom prostredí, kde by deti mohli ďalšie hodiny spolu s asistentmi rozvíjať vedomosti a zručnosti. Predpokladáme, že tu musia fungovať centrum voľného času a základné umelecké školy. Je dôležité, aby domáce znevýhodňujúce prostredie v čo najväčšej miere kompenzovala škola a mimoškolské aktivity. Tu však musí fungovať aj partnerstvo so zriaďovateľmi škôl, ktorými sú mestá a obce.

Analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová napísala blog, v ktorom vyzývala zrušiť tohtoročné Testovanie 9. Ako dôvod uviedla napríklad štrajk učiteľov, keď žiaci nemali rovnaké podmienky pri príprave na testovanie. Uvažovali ste o zrušení Testovania 9?

O zrušení testovania sa určite neuvažuje, už len z toho dôvodu, že je súčasťou školského zákona. Ak by sme ho zrušili, porušili by sme zákon, čo je nemysliteľné. Ani argument o štrajku neobstojí, pretože ide o výstupné testovanie za druhý stupeň základnej školy a neviaže sa ku konkrétnemu učivu alebo tematickému celku deviateho ročníka. Je postavené viac na overovaní zručností a gramotností žiakov a každá úloha je viazaná na nejaký text alebo úvodnú situáciu, kde sa očakáva, že žiaci cez čítanie s porozumením a logické myslenie dospejú k správnemu riešeniu. Nie je zamerané len na fakty alebo vedomosti, ale na gramotnosti, ktoré budú žiaci potrebovať aj v ďalšom živote.

Viac ako 1 200 žiakov urobilo testovanie na vyše 90 percent a mali by teda ísť na strednú školu bez prijímačiek. Akceptujú tieto výsledky všetky stredné školy?

Áno, je to upravené v školskom zákone. Žiaci, ktorí majú výsledky v oboch predmetoch súčasne viac ako 90 percent, sú na stredné školy prijímaní bez toho, aby sa museli opätovne podrobovať prijímaciemu testu na stredných školách. Asi tri a pol percenta žiakov si teda môže vybrať školu, akú chcú, a tie ich musia prioritne prijať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie