Opúšťajú feminizmus a prepadajú beznádeji. Odborníčka opisuje, či sa na internete radikalizujú aj ženy

Antropologička Marie Heřmanová skúma sociálne médiá a všíma si trendy, ktoré ovplyvňujú spoločnosť. V rozhovore opisuje subkultúry, ktoré združujú ženy frustrované zo súčasného sveta, a vysvetľuje, prečo predstavujú hlboké pnutie v dnešnej spoločnosti.

„Sledujem trend, z ktorého som v rozpakoch, a to sú rôzne podcasty, ktoré sa zameriavajú na dating advice alebo lifestylové poradenstvo, ktoré je založené na tom, ako z mužov vytrieskať peniaze a materiálne výhody,“ vraví výskumníčka zo Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• ako súvisí frustrácia žien s únavou z feminizmu;
• ako vyzerá ženská odpoveď na manosféru;
• prečo tradwives volajú po návrate ku klasickým rolám žien v domácnosti;
• či môže online kultúra ženy radikalizovať rovnako ako mužov
• a kto nesie zodpovednosť za beznádej, do ktorej femcels upadajú.

Poďme pojem femcels zasadiť do kontextu. Kto sú takto označované ženy?

Teraz je to okrajový alebo menšinový druh online identity, mini subkultúra v niektorých zákutiach internetu. Je to relatívne nový fenomén a nadväzuje na hnutie incels, alebo sa ním do istej miery inšpiruje. Sú to ženy, ktoré sa hlásia k nedobrovoľnému celibátu.

Keď sa však pozriete na ich diskusie, tak je to s tou nedobrovoľnosťou trošku iné než u mužov. Niekedy je to aj formulované skôr ako dobrovoľný celibát. Tie ženy by mohli mať vzťahy s mužmi, ale z rôznych dôvodov ich odmietajú, pretože majú pocit, že celibát je pre ne jediná bezpečná možnosť. Pomenovanie „femcels“ je však rovnako ako u incelov odvodené od slov „involuntary celibate“.

Nedobrovoľnosť teda nie je taká jednoznačná. 

Ženy samy by sa asi definovali tak, že to nie je dobrovoľné, ale podľa diskusií na ich fórach je to trochu nejasné. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o incelov v ženskej verzii, ale tak to nie je. Tá komunita pôsobí dosť inak. Ich motivácie môžu vychádzať z podobného stavu vecí, ale vo výsledku sú iné.

Je to skôr online identita, ktorú si na seba ženy v určitých situáciách berú, ale nevnímala by som to ako zásadný fenomén. Napríklad v Česku tá komunita v podstate neexistuje. Dlho sa združovala na internete okolo jedného subredditu (špecifická komunita na platforme Reddit – pozn. red.), no teraz už je zložité nájsť miesta, kde sa to hnutie formuje.

Ono to však nie je organizované hnutie.

Na rozdiel od manosféry, ktorá už má dnes, bohužiaľ, významný politický presah a ktorú zásluhou influencerov alebo politikov môžeme považovať za organizované hnutie. Veľa tých ľudí sa síce nemusí vnímať ako súčasť hnutia, no hlásia sa k rovnakým hodnotám. Máme tu politikov, ktorí otvorene využívajú slovník a ideológiu manosféry. U femcels to tak skutočne nie je, femcels je online trend.

Nie každá žena, ktorá by chcela mať vzťah a nemá ho, sa však identifikuje ako femcel. Ako sa dá femcel rozpoznať?

Hlavne cez sebaidentifikáciu. Záleží na tom, či si dotyčná žena nájde