Denník NPreživší miznú, no hrozba zostáva. Čo nás môže Hirošima naučiť aj po osemdesiatich rokoch?

Róbert BednárRóbert Bednár
11Komentáre
Mladí ľudia rozozvučali zvon na spomienkovom podujatí v Hirošime. Foto - TASR/AP
Mladí ľudia rozozvučali zvon na spomienkovom podujatí v Hirošime. Foto – TASR/AP

Primátor Hirošimy počas pietnej spomienky na prvý atómový útok v dejinách varoval pred rastúcou závislosťou svetových lídrov od jadrových zbraní, ktoré považujú za nevyhnutnú záruku bezpečnosti.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Šiesty august 1945 sa navždy zapísal do dejín Japonska aj celého sveta. Ráno o 8.15 zhodil americký bombardér B-29 atómovú bombu s prezývkou Little Boy na japonské mesto Hirošima. V priebehu niekoľkých sekúnd zomreli desaťtisíce ľudí, do konca roka ich bolo viac než 140-tisíc.

Odvtedy uplynulo 80 rokov, no výročie tejto tragédie nie je len pripomienkou minulosti. V čase, keď sa svet znovu zmieta v geopolitickom napätí a jadrové zbrane sú čoraz častejšie súčasťou politických vyhrážok, má hirošimská skúsenosť nový význam.

Pamätníci odchádzajú

V Japonsku majú vlastné slovo pre ľudí, ktorí prežili výbuch atómových bômb v Hirošime alebo Nagasaki – hibakuša. Títo pamätníci sú živým svedectvom jednej z najväčších hrôz 20. storočia. Ich počet však z roka na rok klesá.

Jednou z tých, čo prežili, je aj Lee Jung-soon. V predvečer výročia Hirošimy poskytla rozhovor britskej BBC, v ktorom si spomenula na ráno 6. augusta 1945.

„Môj otec sa chystal odísť do práce, ale zrazu sa vrátil a povedal nám, aby sme sa okamžite evakuovali,“ opisuje. „Ulice boli plné mŕtvych, no ja som si v tom šoku pamätala len jedno – plač. Len som plakala a plakala.“

Bomba, ktorá zničila Hirošimu, mala silu približne 15-tisíc ton TNT. Pre porovnanie – počas bombardovania rafinérie Apollo v Bratislave v roku 1944 bolo zhodených

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.