Ján Mazák
Autor je emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ
Podľa niektorých názorov rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23, v ktorej sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pýta na 200-eurovú pokutu uloženú za dopravný priestupok, môže dostať odsúdeného Mariana Kočnera na slobodu.
Údajne prelomový rozsudok. Stovky, možné aj tisíce odsúdených sa môžu baliť a radovať z odchodu z väzníc.
Nuž, bol by som ozaj opatrný.
Podstata rozsudku súdneho dvora
Dopravná spoločnosť dostala pokutu za administratívny priestupok. Firma podala proti rozhodnutiu žalobu. Správny súd ju v princípe zamietol. A hoci jeho rozhodnutie bolo právoplatné, tak zákon jej umožnil podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd. Po rozhodnutí prvého súdu však bola prijatá právna úprava, podľa ktorej skutok, kvalifikovaný ako priestupok pre nepoužívanie tachografu vo vozidlách v cestnej doprave, už nemôže byť priestupkom, pretože povinnosť používať tachograf bola zrušená.
Problém spočíval v tom, či sa priaznivejšia právna úprava má vzťahovať aj na prípad riešený v konaní pred Najvyšším správnym súdom.
Súdny dvor prikývol. Áno, má sa zásadne vzťahovať, a určil aj výkladový prístup, za akých predpokladov platí priaznivejšia úprava.
Podľa súdneho dvora vnútroštátny súd je povinný uplatniť voči osobe, ktorá bola odsúdená v správnom konaní a správnom súdnictve za priestupok priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení tohto súdneho rozhodnutia.
Vnútroštátny súd tak koná bez ohľadu na to, že vo vnútroštátnom práve sa rozhodnutie prvého správneho súdu považuje za právoplatné, pretože platné právo voči nemu pripúšťa bez akýchkoľvek mimoriadnych obmedzení alebo požiadaviek kasačnú sťažnosť.
Najprv slovo o advokátoch a falošných nádejach
Takmer osem rokov som vykonával ozaj zaujímavé, no náročné povolania advokáta. Je to špecifická právnická profesia, nezriedka stojaca pred zložitými morálnymi otázkami a odbornými výzvami na výklad a používanie práva.
Ako bývalý sudca som sa snažil pochopiť, ako funguje advokácia. Vďaka skvelým kolegom v mojom okolí (napríklad A. Ferčák, A. Fuchs, J. Brázdil, ale aj iní) som začal vnímať advokáciu ako významnú službu verejnosti, spoločnosti, ľuďom. Bolo toho dosť, čo som odpozeral, najviac mi však v pamäti utkveli dve „múdra“.
Jediné, čo dobrý advokát potrebuje, je morálne pevný, nestranný a kvalifikovaný sudca. Potom sa dá spor aj prehrať a nič sa nedeje. A klientovi nedávať falošné nádeje o výsledku jeho sporu, trestnej veci alebo iného právneho problému.
Falošné nádeje.
