Ondrej Lauko
Ak by ste nevideli prvú hodinu zápasu medzi slovenským a kazašským majstrom, neprišli by ste o v podstate o nič dôležité. Stretnutie dlho nebolo zaujímavé. Všetko podstatné sa stalo až po hodine hry a vyvrcholilo v úplnom závere. Tam to však stálo za to.
Tri veľké chyby Slovana nakoniec viedli k tomu, že zápas prehral. Všetko začal po niečo viac než hodine hry stredopoliar Rahim Ibrahim, ktorý zbytočne a naivne fauloval, za čo dostal druhú žltú a následne červenú kartu. A aj tento moment sa podpísal pod nervozitu trénera Vladimíra Weissa st., ktorý v úplnom závere neudržal svoje emócie.
Ešte predtým, dve a pol minúty pred koncom riadneho hracieho času, spôsobil inú chybu ešte naivnejším faulom Danylo Ihnatenko. Z následnej penalty dostal Slovan gól. No a potom v nadstavenom čase vyletel na rozhodcov tréner Weiss. Za vulgárne nadávky a vehementné protesty ho rozhodca okamžite vylúčil. Weiss preto nebude môcť byť na lavičke v budúcotýždňovej odvete.
Všetky tri situácie si rozoberieme v nasledujúcom texte. Začneme však odzadu – nezvládnutými emóciami slovanistického trénera.
Nezvládnuté Weissove emócie
Weiss st. bol už pred zápasom pod väčším tlakom než zvyčajne, lebo v Kajrate tri roky trénoval. Vývoj zápasu v ňom emócie ešte znásobil. V čase, keď Slovan prehrával 0:1 a rozhodca zapískal útočný faul Mykolovi Kucharevičovi, vyletel na rozhodcu. Najprv na štvrtého pri lavičke, a keď sa k nemu blížil hlavný, aby ho upozornil, tak
