Jan Werner Mueller
Autor je nemecko-americký politológ
Až donedávna bol prízrak medzinárodnej krajne pravicovej aliancie zloženej z populistických strán v demokraciách po celom svete skôr karikatúrou: akékoľvek zdanie spolupráce bolo skôr formou sebapropagácie než výrazom skutočnej solidarity. Len málo krajne pravicových predstaviteľov sa navzájom obetovalo alebo vážne zasahovalo do vnútorných záležitostí iných krajín, aby tam podporili svojich spojencov. A snahy o zjednotenie krajnej pravice v Európskom parlamente dopadli žalostne.
To sa však môže zmeniť. Hrozba amerického prezidenta Donalda Trumpa, že na Brazíliu uvalí sankčné clá s jasným cieľom ochrániť jej krajne pravicového bývalého prezidenta Jaira Bolsonara pred „honom na čarodejnice“, znamená výraznú zmenu taktiky. Navyše Trumpovo zasahovanie do iných demokracií v mene „slobody prejavu“ slúži mocenským záujmom amerických technologických spoločností, ktoré nechcú byť regulované zahraničnými vládami.
Sú svoji
O medzinárodnej krajnej pravici sa často hovorí, že si protirečí. Koniec koncov, každý krajne pravicový líder je nacionalista, čo by zrejme z definície vylučovalo medzinárodné spojenectvo. Takýto názor však svedčí o malej filozofickej sofistikovanosti, resp. historickom povedomí.
V Európe devätnásteho storočia si liberáli ako Giuseppe Mazzini navzájom pomáhali v rôznych bojoch za slobodu a nezávislosť od imperiálnych mocností. V tom čase sa nikto nesťažoval, že v liberálnom medzinárodnom spojenectve venovanom národnému sebaurčeniu je obsiahnutý hlboký rozpor.
Z rovnakého dôvodu môžu dnešní krajne pravicoví populisti tvrdiť, že tvoria jednotný front proti „globalistom“ a údajne nelegitímnym „liberálnym elitám“. Táto rétorika – a s ňou spojené konšpiračné teórie, často podfarbené antisemitizmom – ľahko prekračuje hranice. Krajne pravicoví politici od seba navzájom kopírujú aj to, čo vedci nazývajú „najhoršími praktikami“ na podkopávanie demokracií. Stačí si spomenúť na šírenie zákonov, ktoré nútia organizácie občianskej spoločnosti registrovať sa ako „zahraniční agenti“, či na iné neveľmi zakryté represívne taktiky.
Krajná pravica má tiež nadnárodnú ideologickú infraštruktúru. Isteže, neexistuje žiadna populistická Kominterna, ktorá by vydávala záväzné výklady doktríny. Ale spolupráca je reálna: napríklad maďarské inštitúty štedro dotované vládou Viktora Orbána sú už dnes spriaznené s Heritage Foundation v USA.
