Denník N

Prečo Fico nezastaví sankcie proti Rusku

Po šiestich mesiacoch bude 28 krajín EÚ znovu rozhodovať o predlžovaní sankcií. Vojna na Donbase sa neskončila a okupácia Krymu sa nijako nezmenila. Politici, ktorí volajú po zrušení sankcií, preto zrejme znovu zostanú len pri slovách.

Po polroku sa v Bruseli znovu zídu zástupcovia 28 krajín, aby sa dohodli, či zrušiť alebo predĺžiť sankcie proti Rusku.

Napriek frflaniu viacerých európskych lídrov, medzi ktorými je maďarský premiér Viktor Orbán či jeho slovenský kolega Robert Fico, sa veľmi pravdepodobne znova predĺžia.

Dôvody sa dajú zhrnúť do jednej vety: ani jeden z dvoch hlavných bodov, prečo ich Západ zaviedol proti Rusku, nepominul. Neexistuje preto obhájiteľný dôvod, prečo by sa mali zrušiť.

Moskva sa naďalej odmieta čo len baviť o anexii ukrajinského polostrova Krym, ktorú aj Fico považuje za porušenie medzinárodného práva. A naďalej pokračuje na východe Ukrajiny vojna s proruskými separatistami, ktorých Rusko podporuje politicky, vojensky aj finančne.

Ako sa zachová Slovensko

Postoje jednotlivých krajín Únie sa dajú rozdeliť do troch skupín. Sú lídri, ktorí otvorene hovoria, že sú potrebné a treba ich predĺžiť.

Potom sú takí, čo s nimi súhlasia, ale nedávajú to tak okato najavo. A nakoniec sú vlády ako maďarská, grécka, talianska či rakúska, ktoré si z času na čas nostalgicky zaspomínajú na biznis s Ruskom, ale zatiaľ nenašli odvahu narušiť európsku jednotu a sabotovať sankcie.

Postoj Slovenska je niekde medzi druhou a treťou skupinou.

Slovenský premiér Robert Fico pravidelne útočí na zmysel sankcií. Na rozdiel od ostrých útokov na slovenské mimovládky či ukrajinskú vládu si (napriek anexii Krymu a vojne na Donbase) niečo také nikdy nedovolil voči Vladimirovi Putinovi.

Verbálne voči Rusku vystupuje ako jeho blízky spojenec, ktorý tam je schopný vycestovať aj ako jediný premiér EÚ – v čase, keď v ruskej televízii vykresľujú sovietsku okupáciu Československa v roku 1968 ako bratskú pomoc a Pražskú jar ako sprisahanie NATO.

Sankcie proti Rusku

  • Zaviedli ich na jar 2014 Európska únia, USA, Kanada a viacero západných krajín v reakcii na ruskú okupáciu Krymu a podporu vojnového konfliktu na Donbase.
  • Hovorí sa im aj sektorové sankcie, sú zamerané na viacero cieľov. Od zbohatlíkov blízkych Putinovi, ktorí vďaka štátnemu biznisu prišli k obrovskému majetku, cez ľudí, ktorí stáli za anexiou Krymu či za konfliktom na Donbase, až po finančný sektor či embargo na predaj vyspelých technológií týkajúcich sa ťažby ropy či vojenskej techniky.
  • Obmedzujú požičiavanie piatim ruským bankám – Sberbank, Vneštorgbank (VTB), Gazprombank, Rosselchozbank (Ruská poľnohospodárska banka) a Vnešeconombank. 
  • Týkajú sa 149 konkrétnych ľudí a 37 firiem.
  • V prípade EÚ vypršia v júli 2016, preto sa o nich v najbližších týždňoch bude rozhodovať znova.

Zdroj:  

Zahraničnopolitickú agendu Slovenska však určuje minister Miroslav Lajčák, kandidát na šéfa OSN, a nie premiér.

Slovenská diplomacia, na rozdiel napríklad od kritického postoja pobaltských krajín, Poľska, Veľkej Británie, Nemecka či niekedy aj Česka, tradične volí veľmi opatrný diplomatický newspeak. Inak to nie je ani teraz, keď sa chystá predĺženie sankcií a Bratislava čoskoro prevezme predsedníctvo v Rade Európskej únie.

„Sankcie, ktoré prijíma EÚ, sú nástrojom jej politiky na dosiahnutie konkrétnych spoločných cieľov a prijímajú sa a prehodnocujú sa na základe konsenzu všetkých členských štátov. Keďže sektorové sankcie EÚ platia do konca júla, čoskoro sa budú prehodnocovať. Nie je zvykom a nie je to ani v súlade s diplomatickou praxou, aby sme o národnej pozícii SR hovorili verejne predtým, ako sa uskutočnia interné diskusie s našimi partnermi v rámci EÚ,“ poskytla slovenská diplomacia stanovisko Denníku N, ako bude postupovať.

Čo to teda v ľudskej reči znamená? To, že ak v Únii panuje väčšinový konsenzus o tom, že sankcie sú potrebné, Slovensko nepôjde proti jednote EÚ. A všetko nasvedčuje tomu, že predĺženie sankcií bude len formalitou, ak sa nenájde torpédoborec typu gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Aj posledné vyjadrenia gréckej diplomacie však naznačujú, že také prekvapenie sa nechystá.

Rusko sa nezmenilo, sankcie sa nemenia

Oveľa priamejším jazykom vysvetľuje opodstatnenie sankcií vládny poslanec a šéf zahraničného výboru v slovenskom parlamente František Šebej (Most-Híd). „Zrušenie sankcií by nemalo logiku. Správanie Ruska sa nijako nezmenilo, Krym je obsadený a ukrajinský východný región Donbas je vystavený vojenskej sile sponzorovanej Ruskom,“ hovorí Šebej Denníku N.

Slovenskí vládni predstavitelia ešte v druhej Ficovej vláde strašili dosahom sankcií, ale ten sa podľa Šebeja s výnimkou farmárov nijako výrazne nedotkol slovenskej ekonomiky.

Počas vojny na Donbase zomrelo už vyše 9-tisíc ľudí. Foto N - Vladimír Šimíček
Počas vojny na Donbase zomrelo už vyše 9-tisíc ľudí. Foto N – Vladimír Šimíček

Šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov opodstatnenosť sankcií odôvodňuje aj pripomenutím Boeingu zostreleného nad územím kontrolovaným proruskými separatistami v júli 2014.

„Tým sa de facto potvrdila faktická okupácia Donbasu. Príčiny zavedenia sankcií pretrvávajú dodnes, preto úvahy o ich zrušení sú nepoctivé a scestné. Krym je protiprávne začlenený do Ruskej federácie, Rusko kontroluje Donbas prostredníctvom svojich ozbrojených síl a vojenskej techniky, Rusko odmieta priznať zodpovednosť za zostrelenie Boeingu a pokračuje v šírení nehoráznych klamstiev o tejto masakre,“ hovorí Denníku N Mesežnikov.

Holandskí vyšetrovatelia sa v posledných dňoch posťažovali, že ruská strana s nimi nespolupracuje. Na Rusko a konkrétne Vladimira Putina podalo žalobu 33 príbuzných obetí z lietadla, ktoré v júli 2014 letelo z Amsterdamu do Kuala Lumpuru; keď ho trafila raketa z raketového systému Buk, zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.

Šebej a Mesežnikov sa zhodujú v tom, že sankcie sú napriek svojim limitom účinné a efektívne.

Spolu s nízkymi cenami ropy, s obmedzením cestovania zbohatlíkov, ktorí sa pohybujú okolo ruského prezidenta Vladimira Putina, či s obmedzeniami pre ruské banky a moderné vojenské technológie sú sankcie pre Moskvu nepríjemné.

„Výrazne ovplyvňujú ekonomiku Ruska a jeho celkové medzinárodné postavenie. O ich doterajšej efektivite svedčí aj vytrvalosť, s ktorou ruské vedenie bojuje za ich zrušenie,“ myslí si Mesežnikov.

Ako nám to ublížilo

Dosah sankcií na Slovensko je podľa neho minimálny, „takmer žiadny – hoci pred dvoma rokmi Robert Fico strašil občanov priam apokalyptickými scenármi“.

Slovenské ministerstvo hospodárstva sa pre Denník N vyjadrilo, že vzájomný obchod Ruska a Slovenska sa po zavedení vzájomných sankcií znížil o 21 percent.

„Počas nedávneho stretnutia s ministrom ekonomického rozvoja Ruskej federácie Alexejom Valentinovičom Uľjukajevom v Bratislave minister hospodárstva Peter Žiga vyslovil poľutovanie nad rapídnym poklesom vzájomného obchodu. Export medziročne upadol o 18,5 % (najmä v dôsledku približne 20 % nižšieho exportu prepravných zariadení). Import medziročne poklesol o 20 % (najmä v dôsledku o 23 % slabšieho importu nerastných palív),“ napísalo ministerstvo hospodárstva vo svojej štatistike.

V roku 2015 podľa neho naša vzájomná obchodná výmena poklesla o 29 %. Export zaznamenal mínus takmer 30 % a import sa znížil o 20 %. O tom, ako na novú situáciu zareagovali slovenské firmy a či si našli nové trhy, nehovorí ministerstvo nič.

Ani Gréci?

„Ten, kto sa dnes prihovára za zrušenie sankcií, dáva najavo, že mu neprekáža ani vojenská agresia a protiprávne odobratie časti územia cudzieho štátu, ani zostrelenie civilného lietadla a snaha ujsť od zodpovednosti za okupáciu Donbasu a utrpenie obyvateľov Ukrajiny,“ hovorí šéf Inštitútu pre verejné otázky.

O tom, že sankcie zrejme budú predĺžené, si Putin vypočul aj od Grékov počas nedávnej návšteve Grécka. Ani snaha ruských firiem ako Rosneft zakázať sankcie cez britské či európske súdy podľa portálu EU Observer zatiaľ nepriniesla očakávané ovocie.

„Už teraz Rusko rozhodlo o predĺžení protisankcií, teda potravinového embarga,“ hovorí Denníku N ruský politológ Andrej Kolesnikov. „Ruská elita nechce dávať najavo, že chcú koniec sankcií,“ dodal.

Dôvod na rušenie sankcií nevidí ani najvplyvnejšia európska politička – nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier by radšej išiel cestou ich postupného zľahčovania, keby došlo k nejakému pozitívnemu vývinu na východe Ukrajiny. Lenže ani on ho nevidí.

Vojna na Donbase si vyžiadala už takmer 10-tisíc obetí a dohoda Minsk-II funguje len na papieri. Práve jej úplné naplnenie – predpokladajúce napríklad aj prevzatie plnej kontroly nad hranicami Ukrajiny – sa často spája s prípadným zrušením protiruských sankcií.

Ukrajinskí vojaci nesú rakvy s pozostatkami svojich zabitých kolegov na Donbase. FOTO - TASR/AP
Ukrajinskí vojaci nesú rakvy s pozostatkami svojich zabitých kolegov na Donbase. Foto – TASR/AP

„Ruské akcie na Ukrajine boli flagrantným porušením medzinárodného práva a sankcie boli tým najmenším, čo EÚ mohla urobiť,“ hovorí Fraser Cameron, šéf EU-Russia Centre.

Budú posledné?

Tento rok hrozí Rusku podľa Financial Times štvorpercentný deficit štátneho rozpočtu, prvý od roku 2010. Sankcie však nemajú na pád ruskej ekonomiky taký výrazný vplyv ako nízke ceny ropy, na aké ruský prezident Vladimir Putin nebol zvyknutý – jeho nereformovaná ekonomika teraz na to doplatila. Sú to práve premrhané roky jeho vládnutia so spriaznenými oligarchami nasadenými do štátnych biznisov, čo tlačí Rusko nadol – nie sankcie.

„Západné sankcie nie sú hlavným zdrojom problémov ruskej ekonomiky, ale výrazne oslabili jej možnosti neutralizovať dôsledky krízy spôsobenej nízkymi cenami energií a štrukturálnymi problémami v ekonomike,“ píše vo svojej analýze poľský think-tank Centrum východných štúdií.

Kým teraz sa Moskva viac-menej pripravuje na pokračovanie fungovania so sankciami, rok 2017 môže všetko zmeniť a tieto predĺžené sankcie môžu byť aj posledné.

„Veľa bude závisieť od toho, čo pre naplnenie dohody z Minska urobí Ukrajina,“ povedal Denníku N vysokopostavený diplomat z Bruselu. Všetko by mohlo zmeniť aj to, keby sa v USA dostal k moci Donald Trump či keby vo Francúzsku vyhrala prezidentské voľby Marine Le Penová.

Teraz najčítanejšie