V prípade haciend hovorí o preverovaní niekoľkých desiatok prípadov a aj o pochybeniach štátnych úradníkov. Európsky prokurátor Juraj Novocký rozpráva, že by na Slovensku mala byť pri prideľovaní eurodotácií prísnejšia kontrola.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo sa dnes páchateľovi oplatí nepriznať;
- prečo po zániku NAKA stáli niektoré vyšetrovania aj rok;
- prečo Európska prokuratúra vyšetruje predaj munície na Ukrajinu;
- a že v prípade haciend konala Európska prokuratúra ešte pred medializáciou a padli tam už aj obvinenia.
Naposledy sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi. To bolo v Luxemburgu. Vy ste dnes v Bratislave. Ako vnímate Slovensko po rokoch pôsobenia v zahraničí? Mení sa?
Celkom určite áno. Vývoj v každej oblasti je prirodzený a nikto nemôže povedať, že by sme chceli stagnovať. Vývoj tu celkom určite je. Je to už potom subjektívna otázka, či ten vývoj je pozitívny alebo negatívny.
Ideme lepšou alebo horšou cestou?
Bohužiaľ sú oblasti, kde ten vývoj by mal byť pozitívnejší a skôr vidím niektoré negatívne prvky. Napríklad aj v oblasti práva.
Dôležitou spoločenskou zmenou bola novela trestných kódexov, ktorá platí presne rok. A na ňu reagovala aj Európska prokuratúra. Aj v jej dôsledku policajt právoplatne odsúdený za korupciu, jedna z ústredných postáv takzvanej vojny v polícii, dostal päťročný trest domáceho väzenia a peňažný trest 92-tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Ak dovolíte, nebudem hodnotiť jednotlivé kauzy, pretože ich nepoznám. Je to však jedna z vecí, na ktorú sme celkom prirodzene poukazovali a ktorá je naďalej platná. A to, že napríklad v oblasti korupcie, aj v oblasti závažných ekonomických trestných činov, je trestný zákon aktuálne nastavený tým spôsobom, že takmer neprichádza do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Naopak, sudcovia na základe zákonných ustanovení sú v úvodzovkách nútení ukladať či už peňažné tresty, tresty s podmienečným odkladom, alebo tresty domáceho väzenia.
Ako sa vám na to pozerá ako bývalému prokurátorovi dnes už zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, kde práve korupcia bola jednou z kľúčových agend?
Toto je otázka, ktorá mala byť vyriešená ešte pred novelou. Otázka prístupu k ukladaniu trestov mala byť predmetom naozaj širokej a podrobnej odbornej diskusie. Chápem, na jednej strane naozaj sú tu tendencie čo možno najmenej ukladať nepodmienečné tresty odňatia slobody, respektíve ukladať ich tam, kde je to absolútne nevyhnutné. No osobne sa napríklad neviem stotožniť so situáciou, keď povedzme budeme mať veľký závažný daňový podvod so škodou niekoľko desiatok miliónov eur, čo v praxi Európskej prokuratúry máme, dokonca aj s omnoho vyššou sumou, a napokon páchateľ možno v úvodzovkách vyviazne s peňažným trestom alebo trestom domáceho väzenia.
Novela bola vnímaná aj tak, že sa zrazu oplatí páchať trestné činy, že sa z trestu dokáže páchateľ vykúpiť. Je to jeden z jej odkazov?
Asi by som nepoužil tieto slová. V každom prípade, poviem to tak, ako to cítim. V súčasnosti je pre páchateľa v podstate výhodnejšie sa nepriznať, pretože vie, že s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane nepodmienečný trest odňatia slobody. Očakávam, že prax to len potvrdí, že počet dohôd o vine a treste bude postupne klesať.
Dôsledkom novely bolo aj skrátenie premlčacích lehôt, a tým pádom zastavenie mnohých trestných konaní. Rozumiem, že nechcete komentovať konkrétne prípady, ja ich však spomeniem. Zastavené boli napríklad kauza emisie, kde Slovensko prišlo o 47 miliónov eur, alebo boli kauzy Miroslava Výboha, Petra Žigu, čiže politicky exponované prípady. Čo to spôsobí s dôverou ľudí v právny štát?
Opäť sa vrátim k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Všetky tieto dôsledky novely mali byť odborne prekonzultované a posúdené. A bohužiaľ, ten nedostatok verejnej odbornej diskusie sa prejavil napríklad aj v tom, že novela musela byť x-krát opravovaná, aby sa aspoň ako-tak dostala do súladu s európskym právom. A celkom určite má vplyv aj na vnímanie verejnosti.
Na jednej strane môžeme celkom oprávnene hovoriť o tom, že naše trestné konanie je príliš zdĺhavé a asi nie je žiaducim stavom, aby sme tu mali stíhania, ktoré trvajú desať, pätnásť rokov bez toho,
Veronika Prušová








































