Historik Pavol Makyna: Ľudia aj médiá si mýlia fašizmus s nacizmom
Na premenovaní nemeckých nacistov na fašistov majú veľký podiel komunisti.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
PAVOL MAKYNA sa narodil v roku 1987 v Považskej Bystrici. Vyštudoval učiteľstvo (dejepis a výchovu k občianstvu) na Univerzite Komenského v Bratislave, na tamojšej Pedagogickej fakulte si urobil aj doktorát a do minulého roka na nej prednášal. Pracuje ako historik v Ústave pamäti národa a ako redaktor Púchovských novín. V občianskom združení Puchovo dedičstvo, ktoré prevádzkuje aj múzeum, sa zaoberá regionálnymi dejinami Púchova. Je slobodný, bezdetný, žije v Púchove.
Čo vás viedlo k záujmu o obdobie nacizmu, najmä židovského holokaustu?
Nedokázal som pochopiť, ako mohlo dôjsť k tomu, že jedna skupina ľudí začala masovo vyvražďovať druhú. Zaoberal som sa tým už na základnej škole. Na strednej škole som bol na exkurzii v Osvienčime, neskôr som o tejto téme robil stredoškolskú odbornú činnosť a potom bakalársku prácu. Pri záujme o toto obdobie som ostal aj ako historik.
Podarilo sa vám nájsť odpoveď?
Nie, také zlo sa pochopiť nedá, nech by sa ospravedlňovalo čímkoľvek.
Historik Jakub Drábik napísal, že filozofické korene fašistického myslenia siahajú až do 19. storočia a k popieraniu hodnôt osvietenstva. Spomína aj filozofa Oswalda Spenglera, ktorým sa inšpirovalo mnoho fašistov v medzivojnovom období.
Nielen nemeckí nacisti sa inšpirovali mnohými názormi zo staršieho obdobia. Využité boli napríklad aj niektoré myšlienky filozofa Friedricha Nietzscheho, ktoré vytrhnuté z kontextu zapadali do nacistickej ideológie a naoko ju podporovali.
Je však potrebné rozlišovať pojmy fašizmus a nacizmus. Existuje množstvo definícií, ale veľmi zjednodušene môžeme o fašizme hovoriť ako o ideológii takzvaných „nadľudí“ na kultúrnom princípe a o nacistoch ako „nadľuďoch“ na rasovom princípe. Nadľudí v zmysle ich chápania.
Zamieňajú si to aj médiá.
V súčasnosti sú médiá plné pojmu fašizmus, dokonca do jedného vreca hádžu rasizmus, extrémizmus či radikalizmus. Jednotlivé pojmy je však potrebné rozlišovať, navyše médiá majú mať aj edukačnú funkciu.
Fašizmus uviedol do praxe Benito Mussolini v Taliansku v roku 1919, ktorý založil organizáciu takzvaných Bojových zväzkov Talianov. Neskôr ju zmenil na Fašistickú národnú stranu. V roku 1922 sa dostal k moci ako ministerský predseda.
O nacizme zase môžeme hovoriť v Nemecku od roku 1933 do konca druhej svetovej vojny, kde jeho hlavnou postavou bol Adolf Hitler.
Čo presne znamená slovo fašizmus?
Je odvodené z latinského slova fasces, čo znamená zväzok. V pôvodnom ponímaní šlo o zväzok prútov previazaných páskou s vyčnievajúcou sekerou, teda znak autority a moci ešte v období Rímskej ríše. Talianski fašisti ho potom prevzali, keďže rímske impérium vnímali ako slávne obdobie svojich dejín, na ktoré chceli nadviazať.
Prečo si dnes fašizmus a nacizmus stotožňujeme?
Na premenovaní nemeckých nacistov na fašistov majú veľký podiel komunisti.
