Denník N

Ako Mečiar prvýkrát porušil zákon a nechal z Tisovej vily odniesť spisy ŠtB

Foto – TASR
Foto – TASR

Vladimír Mečiar si mal pred 25 rokmi nechať priniesť z Tisovej vily tajné spisy ŠtB. Ako minister vnútra na to nemal oprávnenie. Z archívu ÚPN sme získali vyšetrovací spis.

Iba pätnásť dní sedel Vladimír Mečiar vo vláde a už sa mal dopustiť prvého prešľapu, za ktorý hrozilo aj väzenie.

Bol ministrom vnútra za VPN vo vláde národného porozumenia, ktorá sa vytvorila po Nežnej revolúcii. Jeho politická kariéra len štartovala.

Večer 26. januára 1990 si mal do kancelárie zavolať svojho podriadeného Leonarda Čima, ktorý pracoval na inšpekcii ministerstva vnútra. Prikázal mu, aby išiel do Tisovej vily, sídla ŠtB v Trenčíne, po utajované spisy bývalých spolupracovníkov komunistickej tajnej služby. Zákon mu však nič také nepovoľoval.

„Mečiar ma žiadal, aby som sa zameral aj na to, či nie sú v uvedenej vile materiály, ktoré sa týkajú jeho osoby,“ opisoval neskôr Čimo vyšetrovateľom, čo sa dialo v ministrovej pracovni.

Teraz, po 25 rokoch získal Denník N vyšetrovací spis záhadnej nočnej akcie v Tisovej vile. Doposiaľ nezverejnený spis z archívu Ústavu pamäti národa má takmer 600 strán, jeho súčasťou sú aj záznamy z výsluchov Čima. Kľúčového svedka, ktorý nakoniec musel pred Mečiarom ujsť do Švajčiarska.

Medzi najzaujímavejšie časti vyšetrovacieho spisu patria zápisnice, v ktorých svedkovia hovoria o kontaktoch Mečiara s ŠtB a príslušníkmi sovietskej tajnej služby KGB.

„Podľa mjr. Chlebana, šéfa trenčianskej ŠtB, bol Mečiar vhodným človekom pre spoluprácu s ŠtB. Mohol nám podávať informácie k osobe Dubčeka cez Krajčiho,“ vypovedal niekdajší náčelník Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) v Trenčíne Ján Patrnčiak. Vladimír Krajči bol Dubčekov švagor, s ktorým sa Mečiar kamarátil.

Nočnú akciu v Tisovej vile v 90. rokoch prešetroval aj Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady. Nepochyboval o tom, že Mečiar v rozpore so zákonom držal v rukách tajné spisy ŠtB.

Ako je potom možné, že neskončil pred súdom a mohol ovládnuť krajinu?

Tisova vila v Trenčíne, dnes v nej sídli výdajňa odevov ministerstva vnútra. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tisova vila v Trenčíne, dnes v nej sídli výdajňa odevov ministerstva vnútra. Foto N – Tomáš Benedikovič

Osemnásť spisov v aute

Vráťme sa do Mečiarovej kancelárie, kde Čimo dostáva inštrukcie, čo urobiť v Tisovej vile. Minister ho podľa jeho slov vyslal do Trenčína s tým, že treba ísť zachrániť spisy, ktoré tam vraj skartujú. Spisy odložené v plechovej skrini mu má doniesť do Bratislavy.

Čimo okamžite zalarmuje šoféra Jána Rezníka a služobnou volgou ešte večer vyrážajú splniť Mečiarov príkaz.

Päť minút po polnoci 27. januára 1990 Čimo vchádza do trenčianskej vily. Prizerá sa tomu päť pracovníkov z ŠtB a ZNB, ktorých si privolal. Po neoprávnenej skartácii ani stopy.

„Keď som prišiel do miestnosti sekretariátu náčelníka oddelenia ŠtB, videl som, že v plechovej skrini, nešlo o trezor, sú kľúče. Po otvorení skrine som v nej našiel písomné materiály, ktoré mohli merať asi 50 cm na výšku. Materiály som bližšie neprehliadal, spočítal som iba jednotlivé spisy v obaloch, a tých bolo asi osemnásť. Na obaloch som videl, že ide o spisy tajných spolupracovníkov ŠtB a o správy, ktoré napísali tajní spolupracovníci pre potrebu ŠtB,“ rozpovedal Čimo na výsluchu 3. februára 1992.

Video: Tisova vila – tu Mečiar v politike prvýkrát porušil zákon
Autorka: Martina Koník

Šoférovi Rezníkovi prikázal spisy naložiť do auta. O siedmej ráno ich odovzdal Mečiarovi vo vile ministerstva vnútra na Partizánskej ulici v Bratislave.

Aj Rezník vypovedal, že tajné písomnosti skončili v ministerskej vile. „Balíky sme položili na zem na chodbe.“ Či ich prevzal Mečiar, nevedel povedať. „Ja som išiel do auta. Tam som čakal asi pol hodiny. Potom prišiel riaditeľ Čimo.“

Mečiar mal od Čima zatiaľ vyzvedať, či sa počas prehliadky vily niekto pýtal, kde skončili jeho materiály, či boli skartované. „Popravde som mu odpovedal, že nie, nik sa nepýtal,“ spomínal Čimo.

Ani u Mečiara vraj nenazrel do prinesených dokumentov. Vyšetrovateľom tak nevedel objasniť, na koho vedené spisy doniesol.

Spisy štátnej bezpečnosti v Tisovej vile? Nie, tam bol Výskumný ústav ovčiarsky, tvrdil Vladimír Mečiar. Foto -TASR
Spisy štátnej bezpečnosti v Tisovej vile? Nie, tam bol Výskumný ústav ovčiarsky, tvrdil Vladimír Mečiar. Foto -TASR

Mečiar a ovčiarsky ústav

Mečiara v júni 1992 vypočúval niekdajší bratislavský vojenský prokurátor Ctibor Košťál, nie však na prokuratúre, ako bolo zvykom, ale podľa želania Mečiara v centrále HZDS. „JUDr. Čimo klame, žiadne materiály mne osobne neodovzdával,“ vravel Mečiar Košťálovi, ktorý neskôr robil na generálnej prokuratúre námestníka za éry Dobroslava Trnku. Od decembra je na dôchodku.

„Je to nezmysel,“ odpovedal Mečiar na otázku, či žiadal Čima hľadať písomnosti na jeho meno. Hoci 20 rokov býval v Trenčíne, vraj ani netušil, že sa v Tisovej vile nachádzajú spisy ŠtB. „Vychádzal som z toho, že v tzv. Tisovej vile sídli Výskumný ústav ovčiarsky,“ tvrdil Mečiar.

Z piatich pracovníkov, ktorí boli pri prezeraní vily, iba jeden – Viliam Pavlík vypovedal, že sa odviezli nejaké spisy. Na druhom výsluchu už hovoril, že si pletie dve akcie, a preto nevie povedať, či sa v januárovú noc niečo odnieslo. Do záznamu nechal zapísať, že sa bojí o život svojich najbližších, pretože výňatky z jeho prvej výpovede unikli do médií a dostal vyhrážky. „Manželke, rodičom, ako aj mne bolo telefonicky vyhrážané anonymnými osobami, a to hrubým spôsobom.“

Teraz, s odstupom času Pavlík priznáva, že Čimo spisy odvliekol, ale nevie aké a na koho. V tú noc sa ho ani nepýtal, prečo ich treba odviesť Mečiarovi. „On nič nehovoril. A ja som nebol eštebák, tak ma to nijak netrápilo. Hovoril som si, radšej s tým pokoj,“ povedal Denníku N 62-ročný Pavlík, ktorý robil vyšetrovateľa násilných trestných činov. Do vily ho poslali pomôcť so zabezpečovaním ohrozených spisov. Dnes radšej nechce hodnotiť, komu a načo akcia poslúžila.

Mečiar hovoriť nechce. „Odkážem mu, že ste ho hľadali. Ak bude chcieť, ozve sa vám,“ vraví strážnik cez elektrický zvonček v Elektre, v rodinnom sídle Mečiarovcov v Trenčianskych Tepliciach. Kedysi najsilnejší politik, dnes dôchodca je doma, ale „má iné povinnosti“. O chvíľu prichádzajú na dvoch autách jeho príbuzní, jedno šoféruje syn Vladimír, ktorý pred otvorenou vstupnou bránou zastaví, aby si odfotil naše auto.

Čimo v roku 2007 zomrel. Jeho niekdajší šofér Rezník žije v Bratislave, na prosbu o rozhovor nereagoval. Pred 23 rokmi šoféroval limuzínu, v ktorej po havárii zahynul Alexander Dubček.

Mečiarovské sídlo v Trenčianskych Tepliciach. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mečiarovské sídlo v Trenčianskych Tepliciach. Foto N – Tomáš Benedikovič

V parlamente o vine Mečiara nepochybovali

Tisova vila aj s písomnosťami ŠtB po prevrate spadala pod federálne ministerstvo vnútra. Slovenský minister vnútra Mečiar nemal oprávnenie tam kohokoľvek poslať bez jeho súhlasu. Nikdy sa nepreukázalo, že by súhlas dostal.

Okrem Správy Federálneho policajného zboru pre vyšetrovanie nočnú akciu riešil aj parlament. Branno-bezpečnostný výbor pod vedením Františka Javorského z KDH v správe z 19. marca 1991 píše, že Mečiar prekročil svoje právomoci. „Bolo zistené, že ku krádeži zväzkov spolupracovníkov ŠtB na Oddelení ŠtB v Trenčíne využil pán Mečiar inšpektora Inšpekcie Ministerstva vnútra SR pána Čima, ktorý protiprávne vnikol do objektu, ktorý patril federálnemu ministerstvu vnútra, zobral odtiaľ dokumentáciu ŠtB a odovzdal ju pánovi Mečiarovi,“ konštatuje správa s tým, že minister „podľa zákona k manipulácii s takýmto materiálom nebol určený“.

Správa si všíma ešte jednu vec. Mečiar na výbore pred poslancami vravel, že ak Čimo išiel do Tisovej vily a odtiaľ vzal spisy, konal bez jeho vedomia. „Nezistili sme, že by bol pán Čimo za tento čin potrestaný, ale, naopak, v nasledujúcom období bol povýšený.“ Mečiar z neho pár dní po akcii spravil šéfa ministerskej inšpekcie, čím sa prakticky stal jeho pravou rukou.

Niktor si naňho netrúfol. Foto - TASR
Nikto si naňho netrúfol. Foto – TASR

„Našiel som na stole“

Prehľad o spisoch musel mať vtedajší šéf ŠtB v Trenčíne Vladimír Chleban. O tom, čo sa dialo v januárovú noc pred 25 rokmi, tiež odmieta rozprávať. „To sú veci, ktoré už sú dávno zabudnuté.“ Ale dodnes nevysvetlené, dodávame.

„Pýtajte sa na iných miestach, kto tam bol, prečo a načo. Ja sa o týchto veciach nemienim už viacej s nikým baviť. Ani sa k nim vracať. Dovidenia,“ povie a telefón zloží.

Prokurátorovi Košťálovi Mečiar na výsluchu rozprával, že mal u seba len „neoverené fotokópie agentúrnych zväzkov pána Budaja, pána Košťu a Ivana Čarnogurského“. Vysvetľoval, že sa k nim dostal v júli 1990, keď už bol premiérom, prišiel do práce a „na stole našiel obálku“. Odvtedy veta zľudovela a používa sa na utajovanie zdroja.

Tvrdil, že federálnemu ministrovi vnútra Jánovi Langošovi chcel spisy odovzdať, ale on mu ich ponechal. „Ja osobne som tieto tri zväzky zničil takým spôsobom, že som ich roztrhal a spálil.“

Archívy ŠtB ako samoobsluha

V 90. rokoch mal Mečiar povesť politika, ktorý archívy ŠtB zneužíval v politickom boji. Ministerskú funkciu obsadil v chaotickom čase krátko po revolúcii, keď sa len dohadovalo, ako sa naloží so záznamami ŠtB. Viacerí vplyvní vtedy nezaváhali a snažili sa k citlivým písomnostiam dostať. Chceli zlikvidovať záznamy o svojej osobe, aby nemali po kariére a mohli sa uchytiť aj po zmene režimu, alebo chceli získať kompromitujúce materiály na politických súperov.

„Mečiar ako minister vnútra chodil do eštebární ako do samoobsluhy a vyberal si veci na mnohých ľudí. Vyhovovalo mu niečo na nich mať. Takýchto ľudí z radov VPN potom dostal aj do vlády a mohol ich vydierať. A tak konali, ako chcel,“ hovorí Anton Andráš z KDH, ktorý v lete 1990 vystriedal Mečiara v kresle ministra vnútra.

Ten išiel ešte vyššie, po prvých slobodných voľbách obsadil funkciu premiéra. VPN vládla s KDH a DS do apríla 1991.

Mečiar: Buď ja, alebo on

Keď minister Andráš začínal presadzovať, aby príslušníci ŠtB odišli z verejných funkcií, premiér Mečiar zatlačil: Buď ja, alebo on. A KDH cúvlo, Andráša donútilo odstúpiť po rokovaní s Mečiarom. „Ja som vo vnútri nemohol byť, musel som čakať vonku. Keď bola prestávka, predseda Čarnogurský prišiel za mnou a traja vlastní ministri do mňa začali – podpíš demisiu, podpíš. Uvedomili si, že keby padla vláda, v novej vôbec nemusia byť,“ vraví Andráš.

Po Andrášovi KDH nominovalo za ministra Ladislava Pittnera. Čimo v tom čase odhaľuje, že Mečiar zneužíva políciu na sledovanie politických súperov, prestáva mu veriť a informuje o tom Branno-bezpečnostný výbor. Pittner ho však odvolá. KDH do konfliktu s Mečiarom zatiaľ nejde.

Medzičasom vo VPN vzniká rozkol, Mečiar zakladá HZDS a stáva sa jeho predsedom. Jeho popularita rastie. Či sa ako minister vnútra dopustil zneužitia právomocí verejného činiteľa, za čo hrozilo až trojročné väzenie, nik nerieši.

Druhého marca 1992 zasiahne vtedajší prezident Václav Havel. Ivana Gašparoviča odvolá z funkcie federálneho generálneho prokurátora aj pre nečinnosť v kauze Tisova vila.

„Vyhlásil som, že pokiaľ budem generálnym prokurátorom, Mečiara nikto stíhať nebude,“ pripomenul citát Gašparoviča komentátor SME Marián Leško v auguste 2002.

Meno Mečiara na vytrhnutých stranách

Dva dni po Havlovom rozhodnutí, 4. marca 1992 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre odcudzenie a zničenie písomností trenčianskej ŠtB.

Foto N - Tomáš Benedikovič

Vo vyšetrovacom spise z ÚPN sú desiatky strán, podľa ktorých sa snažil vypátrať, čo Čimo z vily zobral. Pre nezrovnalosti v evidenciách nepochodil, pretože niektoré spisy ŠtB vykázané ako zničené sa našli, a tie, ktoré mali byť zachované, neboli. Neporiadok vznikol po kontroverznom rozkaze šéfa ŠtB Alojza Lorenca, ktorý počas revolúcie prikázal skartovať dokumenty. Plné vrecia spisov zničili aj v Trenčíne.

Popritom sa vyšetrovalo aj vytrhnutie strán z archívnych a registračných zväzkov v bratislavskom archíve ŠtB. Z mikrofišov, obdoby mikrokarty na plochom filme, sa podarilo zistiť, že na zmiznutých dokladoch bol vedený aj Vladimír Mečiar.

Kto strany vytrhol, už neodhalili. Podozrenie padalo na bývalého agenta ŠtB, Mečiarovho spolupracovníka Jaroslava Svěchotu, ktorý sa potom stal námestníkom SIS za čias Ivana Lexu.

Keď Mečiarovo HZDS v júni 1992 suverénne vyhralo voľby, Čimo pochopil, že je v ohrození. Deň po vyhlásení výsledkov volieb opúšťa Slovensko.

„Emigroval do Švajčiarska. Bolo to dramatické, pretože Mečiarovi ľudia ho začali stíhať, plánovali ho vziať do väzby. Za hranice sa nám podarilo vycestovať aj vďaka Václavovi Havlovi. Ľudia z jeho okolia nás inštruovali, ktorým hraničným priechodom máme ísť,“ spomína Čimov švagor Andrej Hromec, ktorý mu s útekom pomáhal.

„Vo Švajčiarsku v priebehu 48 hodín získal politický azyl. Po krátkom čase za ním prišla aj manželka s dcérou a so synom. Keďže nevedel po nemecky, začínal ako prekladač batožiny na letisku. Ťažko to niesol.“

Neskôr začal v Zürichu podnikať, založil si bezpečnostnú a detektívnu službu Lion Security.

Skutok sa nestal

Po necelých piatich mesiacoch od úteku kľúčového svedka bolo trestné stíhanie zastavené.

„Je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,“ napísal vyšetrovateľ do uznesenia z 27. 10. 1992. „Je nesporný záver, že žiadne písomnosti odcudzené neboli a taktiež nemohli byť zničené.“

Prokurátor Košťál sa s tým stotožnil a prípad definitívne uzavrel.

Po zhruba desiatich rokoch sa Čimo vrátil na Slovensko. Už nemal strach o život, Mečiar nebol taký silný, sedel v opozícii, pri moci bol Mikuláš Dzurinda.

Keď sa už zdalo, že všetko je zabudnuté, Čimo náhodne stretol Mečiara vo výťahu. Bolo to ešte pred tým, ako opäť získal moc vytvorením vlády so Smerom a s SNS.

„Keď ho Mečiar zbadal, rozplakal sa. ‚Čo si mi to urobil?‘ pýtal sa Čima,“ opisuje stretnutie Čimov švagor Hromec.

Bývalý šéf KDH Ján Čarnogurský, ktorý v roku 1991 na vyše roka získal kreslo premiéra po Mečiarovi, je presvedčený, že v kauze Tisova vila právomoci prekročil, no stačí mu, že to konštatuje parlamentná správa. Trestnosprávny postih vraj neprichádzal do úvahy aj preto, že Mečiar bol miláčikom ľudu a na jeho trestanie by mohli doplatiť jeho politickí súperi.

„Vladimír Mečiar bol veľmi populárny, nebolo by to možné politicky dotiahnuť do konca,“ hovorí Čarnogurský.

Tvrdí, že je to daň za to, ako padol bývalý režim. „Boli revolúcie, v ktorých sa takéto prekročenia zákona riešili gilotínou alebo odstrelením. V Československu prebehla Nežná revolúcia.“ Za to, ako Mečiar potom vládol, zodpovednosť necíti. „Politika je umenie možného.“

Tisova vila je len jedným z prešľapov Mečiara, ktoré ostali bez trestu. „Nebol postihnutý absolútne za nič, pretože ako minister vnútra a neskôr ako predseda vlády zneužil funkcie aj na to, aby zahladil všetky svoje delikty vďaka donášačom, kariéristom, amnestiám, „loajálnym“ médiám, konšpiráciám a tvrdým represiám voči oponentom,“ povedal pre Denník N Fedor Gál, niekdajší predseda VPN a jeden z prvých kritikov Vladimíra Mečiara.

Teraz najčítanejšie