Mirek Tóda
Tomáš Čorej
Už budúci týždeň v piatok by sa na historickom samite medzi Trumpom a Putinom na americkej Aljaške malo rozhodovať o tom, ako by sa mohla skončiť ruská vojna proti Ukrajine.
Kým Biely dom hovorí o prelome, na Ukrajine to vnímajú viac ako zradu a v Európe so zdesením.
V tomto texte rozoberáme najnovší vývoj diplomatických rokovaní, údajné ruské požiadavky a prvé reakcie všetkých zainteresovaných strán.
Udalosti posledných dní po mesiacoch nikam nevedúcich rokovaní nabrali novú dynamiku. Ešte tento piatok pritom malo vypršať ultimátum, ktoré dal americký prezident Kremľu. Trump sa v ňom Putinovi vyhrážal, že ak nebude súhlasiť s prímerím na Ukrajine, uvalí na Moskvu „veľmi závažné clá“ a nové sankcie.
Namiesto sľubovaného tvrdého postoja však Trump v tento dlhoočakávaný deň novinárom povedal, že Rusko podľa neho „chce vidieť mier“. Podľa svetových médií chce za to minimálne ukrajinský Donbas a Krym a pritom neponúka žiadne záväzky.
Trump ešte v ten istý deň na svojej sociálnej sieti Truth Social ohlásil, že sa s Putinom presne o týždeň, v piatok 15. augusta, stretne na Aljaške. Túto správu potvrdil aj poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Kyjiv na požiadavky, aby sa vzdal územia, reagoval odmietnutím.
Nie je jasné, prečo Trump tak náhle zmenil rétoriku. Ako si všimla BBC, od jeho návratu k moci Rusko zdvojnásobilo počet raketových a dronových útokov na Ukrajinu. Putin doteraz nepreukázal, že by mal skutočný záujem o ukončenie bojov, a viacerí experti sa obávajú, že takto naťahuje čas.
Čo chce za mier Moskva a vydesená Európa
Zlomovým okamihom
