Koncom septembra čakajú Moldavsko kľúčové parlamentné voľby. Vlani v referende aj prezidentských voľbách obyvatelia tejto malej krajiny medzi Ukrajinou a Rumunskom potvrdili jej proeurópsky kurz. Teraz budú rozhodovať, či tento smer podporia aj zložením nového parlamentu, čo vôbec nie je isté.
Očakáva sa totiž, že vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sandu príde o časť podpory. Proruská opozícia je zároveň rozdrobená. Medzi jej výrazné postavy patrí bývalý generálny prokurátor a neúspešný prezidentský kandidát Alexandr Stoianoglo či proruský podnikateľ v moskovskom exile Ilan Șor.
O predvolebnej atmosfére v krajine sme sa rozprávali s novinárkou a analytičkou Irinou Percemli, ktorá pochádza z moldavského regiónu Gagauzsko. Situáciu v krajine vníma ako krajne napätú, keďže predvolebná kampaň vstupuje do tzv. „aktívnej“ fázy.
Prezidentka s referendom
V roku 2024 obhájila Maia Sandu svoj prezidentský mandát. Prozápadná líderka napriek masívnej dezinformačnej kampani porazila Alexandra Stoianogla – proruského kandidáta, ktorý dnes patrí k hlavným tváram opozície.
V rovnaký deň Moldavci v referende tesne odhlasovali, aby sa proeurópske smerovanie krajiny stalo súčasťou ústavy. Za vstup do Európskej únie hlasovali najmä obyvatelia veľkých miest a početná moldavská diaspóra žijúca v zahraničí.
Irina Percemli upozorňuje na mylné predpoklady západných médií, ktoré očakávali jasný výsledok oboch hlasovaní.
„Proeurópsky výsledok bol skôr šťastím, než ukážkou vôle ľudí,“ vysvetľuje Percemli a časť viny kladie na súčasnú vládnu stranu PAS prezidentky Sandu. Hlavnou chybou podľa nej bola príliš neskorá reakcia na nebezpečenstvo manipulovania s hlasmi, ale aj nezvládnutá strategická komunikácia a zanedbaná práca s voličmi.
Ako príklad uvádza
Róbert Bednár





























