Vedci našli najvzdialenejší objekt, ktorého chemické zloženie poznajú

Ilustračné foto – ESA/Hubble & NASA

Každá generácia hviezd mení pomer ľahkých a ťažkých prvkov vo vesmíre. Toto je kľúčové pre vznik života, či už ide o materiál na tvorbu planét, alebo samostatných organizmov – áno, naozaj sme hviezdny prach.

Tím vedcov v americkom National Radio Astronomy Observatory objavil vodík v galaxii vzdialenej zhruba päť miliárd svetelných rokov.

Jeho let trval „iba“ niečo vyše štyroch miliárd rokov, zvyšok vzdialenosti má na svedomí rozpínanie vesmíru. Toto je dlhý čas aj na vesmírne pomery. Slnečná sústava má 4,5 miliardy rokov, Mliečna cesta okolo 10 miliárd (podla toho, čo označíme ako jej vznik) a samotný vesmír 13,8 miliardy rokov.

Síce nejde o najvzdialenejší objekt, aký bol pozorovaný (dokážeme zachytiť svetlo zo zdrojov, ktoré vznikli len pár stoviek miliónov rokov po vzniku vesmíru), ale ide o najvzdialenejší objekt, ktorého chemické zloženie poznáme, teda aspoň čiastočne.

Toto je veľmi zaujímavé pre skúmanie histórie vesmíru, vysvetlime si prečo.

Tesne po vzniku (veľký tresk) obsahoval vesmír iba vodík a malé množstvo ďalších ľahkých prvkov ako hélium a lítium. Prvé hviezdy, ktoré vznikali, boli prevažne obrovské (stonásobky Slnka) a tvorené výlučne z ľahkých prvkov.

Sme hviezdny prach

Tie premieňali jadrovými reakciami na ťažšie prvky, z čoho získavali energiu. Keď sa energetické zásoby začali míňať, hviezdy explodovali a produkty jadrových reakcií vymrštili do okolia. Ďalšie vznikajúce hviezdy tak obsahovali už aj ťažšie prvky a pokračovali v ich ďalšej produkcii.

Každá generácia hviezd tak mení pomer ľahkých a ťažkých prvkov vo vesmíre. Toto je kľúčové pre vznik života, či už ide o materiál na tvorbu planét, alebo samostatných organizmov – áno, naozaj sme hviezdny prach.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |