Pomáhať a krúžiť. Patria policajné autá do peších zón v centrách miest?

Jedno z májových sobotných popoludní na bratislavskom Námestí slobody. Miestni sem prichádzajú za stánkami so šperkami, módou a dizajnérskymi produktmi na už tradičný Urban Market. Na pódiu hrá hudba a na blízkej Fakulte architektúry sa konajú prednášky.

O tom, že je všetko v poriadku, sa prichádza presvedčiť aj policajná hliadka v aute. Námestím, kam majú autá vstup zakázaný, sa vozidlo s nápisom „Pomáhať a chrániť“ pomaly prediera pomedzi relaxujúcich návštevníkov a mamičky s kočíkmi.

Pre Bratislavčanov nič neobvyklé. Policajné autá takto bežne vídať v historickom centre, ako krúžia okolo letných terás s turistami, ale aj v mestských parkoch, napríklad v Sade Janka Kráľa na nábreží Dunaja. Bežne policajné autá premávajú aj na brehoch petržalského jazera Draždiak.

Video: Policajná hliadka v pešej zóne v Bratislave,
autor: Martin Dubéci

https://youtu.be/f8UXGPf8MxM

Ide o bezpečnosť, vysvetľuje polícia

Policajné vozidlá majú výnimku. Ak zasahujú proti zločincom, alebo hliadkujú v uliciach, môžu parkovať tam, kde bežné auta parkovať nemôžu, a majú povolený vstup na miesta, kde sú ostatné autá zakázané.

Podľa čoho sa rozhodujú, či budú v peších zónach hliadkovať na aute, pešo či na bicykli? A myslia pritom na to, aký dojem môžu medzi ľuďmi vyvolať? Odpoveď policajného prezídia konkrétna nie je.

„Policajti služby poriadkovej polície vykonávajú hliadkovú činnosť aj podľa interných predpisov, ktoré hovoria, že hliadkujú pešo alebo ako motohliadka podľa bezpečnostnej situácie v určených úsekoch,“ odpísal hovorca Michal Slivka. „Prioritou je teda vždy bezpečnosť ľudí, nie dojem.“

Podľa odborníkov to funguje tak, že motorizované hliadky majú v prvom rade reagovať na hlásenia z dispečingu. Aby boli v rýchlom dojazde na rôzne miesta, pohybujú sa po určených plánoch po celom meste. Aby nesedeli v autách zbytočne, keď sa nič nedeje, hliadkujú aj na verejných priestranstvách. Ak by nesedeli v aute a pohybovali sa peši, na hlásenie dispečingu by nereagovali tak rýchlo.

 

 

V zahraničí je debata, či majú policajti viac chodiť pešo, alebo kontrolovať okrsky na autách, veľmi živá. A myslia pritom aj na dojem. Britka Karen Handerson žije v Bratislave tretí rok, učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

Cez Námestie slobody chodí minimálne dvakrát do týždňa a policajné autá tam stretáva, aj keď sa nekoná Urban Market.

„Nič nie je čierno-biele, nepoznáme okolnosti toho videa. Policajti mohli mať v aute obeť lúpeže, ktorá im pomáhala pátrať po podozrivom. No zrejme takto po podozrivých nepátrajú na námestí pravidelne a vždy o desiatej ráno.“
Priznáva, že ju policajné vozidlo v pešej zóne udivuje. „Vždy, keď ich tu vidím, napadne mi, čo do pekla tu robia.“

Peši alebo v aute?

Porovnávaniu peších a motorizovaných hliadok sa v zahraničí venovalo viac autorov. Výskumníci Samuel Walker a Charles Katz v práci Polícia v Amerike hovoria, že hliadkovanie má viac funkcií: odhaľovať zločin, posilňovať pocit bezpečia a robiť policajtov dostupných, ak je to potrebné.

Policajti stihnú autom obísť okrsok rýchlejšie, a tak aj častejšie a ak sa niečo stane, môžu rýchlejšie zasiahnuť. Hliadkovanie v autách začalo nahrádzať peších policajtov natoľko, že v Spojených štátoch v 80. rokoch na niektorých okrskoch používali pešie obchôdzky ako formu trestu za porušenie predpisov.

 

Dôsledkom motorizovania policajtov bola strata priameho kontaktu s komunitou. Walker s Katzom spomínajú výskumy, v ktorých ľudia policajtov opisovali ako nedostupných. Keď ich nevideli, ako peši obchádzajú ich domovy, akoby ich prestali vidieť úplne.

„V Británii o tom prebieha veľká debata aj dnes,“ vraví Karen Henderson. „Najmä starší ľudia hovoria, že keď policajti chodili peši, rozumeli miestnym, ľudia sa cítili bezpečnejšie a zločincov ich prítomnosť odrádzala od kriminálnych činov. Neviem, či majú pravdu, ale práve pre takéto vnímanie by si mali policajti dávať pozor na jazdu autom v peších zónach.“

Čo takto bicykel?

V 80. a 90. rokoch začali na Západe experimentovať s posilňovaním peších policajtov, najmä v problémových okrskoch. Čo dosiahli? Walker a Katz píšu, že vo väčšine prípadov nedošlo v týchto oblastiach k zníženiu kriminality. Čo sa zmenilo, bol pocit ľudí. V prieskumoch opisovali, že sa vo svojich štvrtiach cítia bezpečenejšie.

Existuje však aj niekoľko rokov starý experiment z americkej Filadelfie. V šesťdesiatke okrskov, kde motorizované hliadky posilnili o peších policajtov, zaznamenali pokles kriminality o 23 percent v porovnaní s rovnakým počtom okrskov, kde to nespravili.

Pre pešie zóny v centrách miest sa ako dobrý kompromis medzi pešími a motorizovanými hliadkami javia policajti na bicykloch. Dokážu zasiahnuť rýchlejšie ako peší policajti, ale zároveň nestrácajú kontakt s ľuďmi v mestách. Porovnanie efektivity cyklistických a automobilových hliadok robili v roku 2005 v americkej Severnej Karolíne a Connecticute.

Štúdia ukázala, že policajti na bicykloch v tých istých štvrtiach nadviazali kontakt so sedemnástimi ľuďmi za hodinu, kým policajti z motorizovanej hliadky len so siedmimi. Väčšina z týchto kontaktov s verejnosťou bola navyše ľuďmi opisovaná ako „pozitívna“. Policajti v autách svojich kolegov na bicykli zasa prevýšili v počte odpovedí na hlásenia z vysielačky – na dispečera na stanici reagovali dvakrát častejšie.

V priebehu prieskumu sa ukázalo aj to, že policajti na bicykli dokázali monitorovať aj zapadnutú uličku, o ktorej tí z motorizovanej hliadky povedali, že o jej existencii ani nevedeli. Cyklohliadka tam našla štvoricu bezdomovcov, ktorí, ako sa ukázalo, boli svedkami napadnutia jedného muža.

Vo všeobecnosti štúdia opísala, že kým policajti v autách dokážu reagovať lepšie na aktuálne hlásenia, teda keď sa niečo deje a je treba zasiahnuť, v oblasti prevencie a monitorovania situácie na verejných miestach sú lepší ich kolegovia, ktorí v autách nesedia.

Mestá: Chceme viac peších

Úrady dvoch najväčších slovenských miest, Bratislavy a Košíc, zhodne tvrdia, že si uvedomujú, aké výhody prinášajú peší pochôdzkari, a preto ich vo svojich mestských políciach posilňujú. „Rovnako tak využívame cyklohliadky a v letných mesiacoch a na vhodných terénoch aj hliadky na koňoch,“ vraví hovorkyňa bratislavského magistrátu Ivana Skokanová.

Napríklad v bratislavskom Starom Meste tento rok zvýšili počet čisto peších pochôdzkarov na štrnásť. „Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť viac bezpečnosti v uliciach mesta a zároveň pôsobiť preventívne voči páchaniu priestupkov a trestných činov či zabezpečeniu čistoty a poriadku.“

V Košiciach po novom k bicyklom mestským policajtom pridelili aj kolobežky na elektrický pohon. V tejto chvíli ich majú šesť a väčšinu používajú strážnici v centre Košíc, na jednej majú dokonca defibrilátor.