Denník N

Chaos v Jemene sa prehlbuje, západné krajiny zatvorili ambasády

Šiitskí povstalci hliadkujú pred parlamentom v hlavnom meste Jemenu Saná. Foto - TASR/AP
Šiitskí povstalci hliadkujú pred parlamentom v hlavnom meste Jemenu Saná. Foto – TASR/AP

Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko zatvorili po prevrate šiitskych milícií svoje ambasády v Jemene. Oznámili, že pred odchodom z krajiny na veľvyslanectvách skartovali dokumenty a zničili zbrane. Rovnaké kroky podniknú zrejme aj ďalšie ambasády.

Šiitski rebeli sa zatiaľ po hlavnom meste Saná prevážajú na autách, čo v krajine zostali po amerických diplomatoch. Na uliciah ľudia protestujú proti tomu, čo nazývajú šiitsky puč.

Aj to ukazuje, v akom chaose je krajina, ktorej situáciu prirovnávajú k voľnému pádu už od roku 2011, keď demonštranti inšpirovaní Arabskou jarou zvrhli nenávideného diktátora Alího Abdulláha Salíha. Aj v Jemene sa podobne ako v iných krajinách Arabskej jari volanie po demokratizácii, väčšej spravodlivosti a férovejšiemu usporiadaniu pomerov, skončilo v marazme.

Všetko naviac komplikuje fakt, že krajina sa stala ďalším bojiskom vojny o vplyv medzi sunnitskou Saudskou Arábiou (a čiastočne aj Egyptom) a šiitskym Iránom a už dávnejšie je aj frontom vojny proti terorizmu.

Šiitske milície, ktoré sa po neúspešných rokovaniach o federalizácii Jemenu, ktorá by im zabezpečila väčší vplyv, začali dobýjať až do hlavného mesta a zvrhli vládu aj prezidenta, sú podporované Iránom. Mohli sa spoľahnúť aj na niektorých veliteľov jemenských bezpečnostných síl, ktorým sa nepáči nové spoločenské zriadenie a majú nostalgiu za Salíhovou vládou.

Sunnitské kmene sa zase tešia podpore Saudskej Arábie. Svoje záujmy v krajine má aj Egypt, ktorý sa obáva o bezpečnosť a stabilitu v oblasti Červeného mora. Cez neho vedú významné obchodné trasy.

Jemen bol napriek evidentným prešľapom v oblasti ľudských a politických práv roky americkým spojencom v boji proti al Kájde. To je teraz pre chaos, aj nejasné politické vedenie krajiny v ohrození. Šiitski rebeli ohlásili rozpustenie parlamentu, štát vedie päťčlenná prezidentská rada, ktorá sa pri moci môže udržať aj dva roky.

Líder rebelov Abdul Malík al- Húti ale hovorí, že západné obavy o stav v Jemene sú neopodstatnené a uzatvorenie ambasád považuje za predčasné. Americký denník Wall Street Journal upozornil, že zatvorené západné ambasády znamenajú aj to, že Jemen príde o významnú finančnú a inú podporu.

Analytici sa obávajú, že nástup šiitskych rebelov, ktorí sa netaja tým, že nebudú akceptovať odpor voči svojej vláde, môže viesť k rozpadu Jemenu na severnú šiitsku časť a južnú sunnitskú.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie