Washington Post
Píšu Serhij Koroľčuk, Anastacia Galouchka a Siobhán O’Grady, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Rusko naďalej každý deň neúprosne bombarduje Ukrajinu a zabíja a zraňuje civilistov.
Podľa Organizácie Spojených národov bol júl najsmrteľnejším mesiacom na Ukrajine od začiatku veľkej ruskej invázie v roku 2022, keď zahynulo 286 ľudí a 1388 ďalších bolo zranených. Počet civilistov zabitých a zranených na Ukrajine za prvých sedem mesiacov tohto roka sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil o 48 percent.
V piatok americký prezident Donald Trump privítal ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške na priamych rokovaniach, ale samit nepriniesol žiadny prielom ani náznak, že útoky na Ukrajinu sa skončia. Trump upustil od svojho trvania na prímerí a Putin požadoval územné ústupky, ktoré sú podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami pre Ukrajinu neprijateľné.
Ukrajina už dávno súhlasila s tridsaťdňovým prímerím, aby sa vytvorili podmienky na rokovania o ukončení vojny, no Rusko to odmietlo. Namiesto toho zintenzívnilo útoky na husto osídlené oblasti. Rusko tvrdí, že sa zameriava na vojenské zariadenia a personál, ako aj na verejnú infraštruktúru, ktorá podľa neho pomáha ukrajinskej armáde.
Podľa OSN bolo tento rok na Ukrajine zabitých najmenej 55 detí. Washington Post potvrdil, že najmenej 43 z týchto detí zabili ruské útoky na území kontrolovanom Ukrajinou. Reportéri amerického denníka overili týchto 43 úmrtí u rodičov, príbuzných, učiteľov a miestnych úradníkov a navštívili rodiny a hroby viac ako dvadsiatich z nich.
Toto sú niektoré z ich príbehov.
Sofia Javorska, 9 rokov
Zabitá ruskou raketou v Poltave 1. februára
Šesťdesiatdvaročný Jehor Javorskyj miloval na svojej vnučke všetko: ako so záujmom študovala encyklopédiu a hrala tenis, ako tancovala a kreslila, ako vyrábala sviečky a figúrky a dokonca aj náramky, ktoré predávala v parku, aby vyzbierala peniaze pre vojakov, ako bol aj jej otec. Jehor miloval aj to, ako si ho doberala, keď ho ťahala za veľkú sivú bradu a prosila ho, aby sa oholil. „Chcem vidieť svojho dedka mladého!“ vravievala.
Sofiina babička, päťdesiatdeväťročná Olena Javorska, 1. februára po príchode do práce v obchode v Poltave pocítila výbuch. Keď jej syn, jeho manželka a Sofia nedvíhali telefón, ponáhľala sa k ich bytu a kričala, aby niekto zachránil jej rodinu. Záchranár ju odtiahol nabok a spýtal sa jej, v ktorej časti budovy bývajú, na čo mu odpovedala, že v prvom vchode. Spomína si, že záchranár jej povedal: „Stará mama,
