Denník N

Nový šéf železníc: Bratislava potrebuje ďalšiu stanicu, chceme ju pri Trnavskom mýte

Tibora Šimoniho vymenoval za generálneho riaditeľa ŽSR nový minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Vo funkcii nahradil Dušana Šefčíka, ktorého dosadil exminister Počiatek. Foto N – Tomáš Benedikovič
Tibora Šimoniho vymenoval za generálneho riaditeľa ŽSR nový minister dopravy Roman Brecely (Sieť). Vo funkcii nahradil Dušana Šefčíka, ktorého dosadil exminister Počiatek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Takmer tretina železničných staníc na Slovensku je v havarijnom stave, priznáva generálny riaditeľ ŽSR Tibor Šimoni. Na modernizáciu najväčších staníc chce využiť súkromné peniaze.

Manažér TIBOR ŠIMONI nie je príliš známy, hoci od mája tohto roka šéfuje najväčšej štátnej firme. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zamestnávajú 14-tisíc ľudí, vlastnia 5500 budov a spravujú tisíce kilometrov koľajníc. Šimoni sľubuje, že urýchli modernizáciu aspoň najdôležitejších staníc, zabezpečí výstavbu nových zastávok na území Bratislavy, ale prihovára sa aj za oživenie projektu Filiálka. V Bratislave pri Trnavskom mýte by mala vzniknúť nová stanica, do ktorej by sa presmerovala značná časť vlakov, ktoré dnes končia na Hlavnej stanici. „Vieme, že Hlavná stanica nebude do budúcna kapacitne stačiť,“ hovorí.

Kde vás minister dopravy objavil?

Oslovil ma ako odborníka na krízový a efektívny manažment, pretože vedel, že s tým mám skúsenosti. Tento odbor som študoval v Berlíne, neskôr som viedol štátnu spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenia, ktorá bola vo veľmi zložitej situácii a ktorú som mal za úlohu zachrániť.

ŽSR sú v stave, že potrebujú krízového manažéra?

Takto by som to nepovedal. ŽSR sú našou najväčšou štátnou spoločnosťou, majú viac než 14-tisíc zamestnancov. Mojou úlohou je nastaviť jasný smer, ktorým táto spoločnosť pôjde v ďalších rokoch.

Ľudia si často zamieňajú ŽSR, teda správcu koľajníc a staníc, za ZSSK, ktorá vypravuje vlaky. Aj vám sa stalo, že si vás niekto pomýlil so šéfom ZSSK?

Áno, to sa stáva často. Aj moja blízka rodina sa ma už pýtala, kedy budú vlaky jazdiť načas a podobne. Takže musím vysvetľovať aj v rodine, čo vlastne robím.

Čo vás naviac lákalo na ponuke stať sa riaditeľom tejto firmy?

Keď sa profesionálne venujete manažmentu, tak možnosť riadiť ŽSR patrí na Slovensku medzi vôbec najväčšie výzvy.

Poďme k tým výzvam. Páči sa vám hlavná stanica v Bratislave?

Hlavnú stanicu sledujem už dlho, súčasný stav je podľa môjho názoru skutočne neudržateľný a nevyhovujúci. Posledný vývoj je všeobecne známy: firma Transprojekt podpísala zmluvy s mestom Bratislava i so ŽSR, kde sa zaviazala získať financovanie alebo investora na rekonštrukciu stanice. Možno aj pričinením krízy z roku 2009 sa niektoré dobre myslené veci nepodarilo rozbehnúť, to však nemení nič na tom, že sme stratili veľa rokov a stanica vyzerá stále rovnako.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Tibor Šimoni (42) vyštudoval European School of Management v Berlíne, pracoval ako konzultant v oblasti krízového manažmentu. Bol aj generálnym riaditeľom štátneho podniku Vojenské zdravotnícke zariadenia, pôsobil ako predseda správnej rady Inštitútu efektívneho manažmentu. Foto N – Tomáš Benedikovič

V čom konkrétne Hlavná stanica nevyhovuje?

Nevyhovuje nám ani cestujúcim. Nám nevyhovuje preto, lebo je umiestnená v poloblúku a len veľmi ťažko môžeme riešiť prípadné rozširovanie stanice z hľadiska ďalšej infraštruktúry. A čo sa týka cestujúcich: dnešné štandardy sú niekde úplne inde, než boli v čase, keď sa stanica dokončila. Nevyhovujú predajné pulty, čakárne, oddychový priestor a podobne. Všade okolo nás dochádza k nejakému posunu, a to nemusíme hovoriť len o západe. Stačí sa pozrieť na novú stanicu v Kyjeve. V Bratislave však stále stojíme na mieste.

Na ako dlho máte podpísanú zmluvu s Transprojektom?

Na päťdesiat rokov. Podobnú zmluvu má aj mesto Bratislava, no tá predpokladá, že do 31. decembra tohto roka musí Transprojekt preukázať reálne plnenie zmluvy. Ak sa to nestane, bude záležať na magistráte, aký zvolí postup.

Bratislava, 13.11. 2015. Hlavná stanica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Hlavná stanica v Bratislave…
Foto N - Tomáš Benedikovič
… vo Viedni…
Hlavni nadrazi 05
… v Prahe…
stanica kyjev
… a v ukrajinskom Kyjeve. Foto N – Tomáš Benedikovič / Casopisstavebnictvi.cz / Visitkijevukraine.com

Mesto avizovalo, že s Transprojektom nie je spokojné a rado by vyhlásilo medzinárodnú architektonickú súťaž. Ako sa zachováte vy?

My momentálne tú zmluvu analyzujeme.

Ak by ste ju vypovedali, museli by ste platiť sankcie?

Preto hovorím, že zmluvu momentálne analyzujeme, aby sme vedeli, ako môžeme konať v prípade, že mesto Bratislava ukončí zmluvu s Transprojektom. Predstave medzinárodnej architektonickej súťaže sa však nebránime.

Primátor Bratislavy vás požiadal, aby ste aspoň pred začínajúcim predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ stanicu upratali a odstránili z nej najväčšie bilbordy. Čo vy na to?

Minulý týždeň som Hlavnú stanicu navštívil v rámci kontrolného dňa. Po rokovaniach s prednostom stanice a mojimi námestníkmi bol vypracovaný zoznam, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie vo vzťahu k cestujúcim. Samozrejme, stanica si vyžaduje zásadné riešenie, nielen čiastkové úpravy.

Zatiaľ jediná stanica na Slovensku, ktorú súkromník viditeľne rekonštruoval, je v Košiciach. Zveríte developerom aj ďalšie stanice?

Začnem zoširoka. Dlhodobo sa snažíme o to, aby sme čo najviac našich projektov mohli financovať z eurofondov. V prípade staníc však eurofondy môžeme použiť len na rekonštrukciu technickej časti. Takže riešime, čo s tým. Náš názor je, že pri staniciach v hlavných dopravných uzloch, ako je Bratislava, Trenčín, Žilina alebo Poprad, je dobré uvažovať o určitej forme verejno-súkromného partnerstva.

Rekonštrukcia budovy železniènej stanice v Košiciach sa zaèala v roku 2011 a do konca roku 2016 má by ukonèená. V budove pre cestujúcich pribudol výah, eskalátory, vybudovali sa nové toalety, úschovòa batožín, nové lavièky, informaèné tabule a aj klimatizácia. Na najvyššom poschodí postavili prístavbu v tvare šošovky, kde bude kaviareò s výh¾adom na okolie stanice. Zrekonštruovaná je aj èakáreò pre cestujúcich, kde je možný vstup iba s cestovným lístkom. Košice, 8. februára 2016. FOTO TASR – František Iván
V Košiciach sa na rozdiel od Bratislavy veci pohli. Železničnú stanicu si prenajala firma Achiles, ktorá ju zrekonštruovala. Stavebné práce majú byť definitívne hotové do konca roka. Foto – TASR

Pretože nemáte dosť peňazí?

Naše zdroje sú skutočne obmedzené a projektov je mnoho. Na regionálnych tratiach riešime nedostatky s výhybkami, so železničnými priecestiami i s trakciou. Musíme teda riešiť aj množstvo iných vecí, než sú stanice.

Inými slovami: bez súkromníkov by ste na rekonštrukcie železničných staníc nemali.

Hovorím, že nie sme proti tomu, aby sme išli podobnou cestou ako v prípade stanice v Košiciach, najprv však musíme tento projekt vyhodnotiť. Faktom však je, že prostriedky, ktoré musíme do staníc investovať, sú také veľké, že partnerstvo so súkromnými partnermi bude zrejme nevyhnutné.

To znamená, že po vzore Košíc by sa developerom mohli prenajať aj spomínané stanice v Trenčíne, Žiline či Poprade?

Je to jedna z možností, ako v krátkom čase rozbehnúť rekonštrukciu staníc, pretože cestujúci si to zaslúžia. Menšie stanice dokážeme rekonštruovať aj sami, ale pri tých väčších to také jednoduché nie je.

A čo ďalšie stanice, ktoré potrebujú modernizáciu? Zastaraná je aj stanica v Nitre, ktorej význam zrejme vzrastie s príchodom Jaguara.

V Nitre sme pred podpisom memoranda s mestom ohľadom modernizácie, no musíme najprv posúdiť túto stanicu z hľadiska dopravných prúdov. ŽSR majú dnes zhruba 5500 budov, z toho v havarijnom stave je až tridsať percent. Primárne sa však potrebujeme sústrediť na hlavné dopravné ťahy, pretože tam je najväčší pohyb ľudí.

Vráťme sa do Bratislavy. Bude niekedy železnica využívaná aj v rámci bratislavskej MHD?

Tieto úvahy sú tu dlhé roky, naposledy s touto témou prišiel v kampani súčasný primátor pán Nesrovnal. V máji sa stretol aj s novým ministrom dopravy a téma mestských vlakov sa spomínala v rovine perspektívy do budúcna. Súčasný stav je taký, že sa dokončil Starý most, ktorý má rozchod aj pre železničnú dopravu, a je otázka, čo ďalej. Nás v tejto súvislosti zaujíma, aké bude napojenie, zaujímajú nás projekty nových električkových tratí, takzvaných radiál.

Takže predstave mestských vlakov sa nebránite?

Určite nie, plánujeme o tom intenzívne rokovať s mestom.

Bratislava má už teraz na svojom území 80 kilometrov železničných tratí. Primátor Nesrovnal v kampani hovoril, že ich nevyužitie je „trestuhodná nedbalosť“. Tiež si to myslíte?

Ja to vidím ako nevyužitú príležitosť.

Čo s tým budete robiť?

Zatiaľ môžeme povedať len toľko, že túto vec musíme preskúmať. Najprv o tom musíme rokovať s mestom, a to nielen na úrovni vedenia, ale aj na úrovni projektantov a špecialistov.

Železničná sieť na území hlavného mesta (v roku 2007). Zdroj - vlaky.net
Železničná sieť na území hlavného mesta Bratislava. Zdroj – vlaky.net

My máme trochu pocit, že sa stále len rozpráva, analyzuje a nič. Pritom využívať železnicu, keď už sú postavené koľajnice, vari nie je taký problém.

Nehovorím, že nesúhlasím. Môžem na to nadviazať otázkou železničnej stanice Filiálka pri Trnavskom mýte. ŽSR si pred mojím nástupom objednali štúdiu realizovateľnosti na celý železničný uzol Bratislavy, v rámci neho by mala byť spracovaná aj Filiálka.

Sadol som si s projektantmi a povedal som im, že je nemysliteľné, aby sa ďalší rok len kreslila ďalšia štúdia, pretože viaceré parametre už poznáme z minulosti. Chceme to teda urýchliť. Zároveň chceme, aby sa projekty už v tejto fáze skúmali v tesnej spolupráci so samosprávami.

To znamená, že už si nebudete projekty kresliť sami, aby ste to potom ukázali mestu, ktoré vám to zase vráti a tak dokola?

Presne tak, projektanti si už nebudú – obrazne povedané – kresliť tie veci do zásuvky, aby potom hrozilo, že sa všetko bude ďalší rok prekresľovať na základe pripomienok samosprávy. Vytvoríme pracovnú skupinu, do ktorej prizveme zástupcov Bratislavy i Bratislavského samosprávneho kraja, aby štúdia vznikala ako spoločné dielo. Toto je jedna zo zmien, ktoré chcem zaviesť.

Keď teda bola reč o železničnej stanici Filiálka, aký na ňu máte názor?

O oživení Filiálky sa diskutuje od roku 1985 a takmer nikam sme sa nepohli. Je pravda, že pred časom tu bol veľký projekt TEN T koridoru na obnovu Filiálky, ktorý sa dostal dosť ďaleko, v roku 2012 sa však zrušil a vyčlenené peniaze sa prerozdelili. Takže sme sa znovu vrátili na začiatok. (Za exministra dopravy Figeľa sa v rámci Filiálky plánovala podzemná stanica z eurofondov, no jeho nástupca Počiatek projekt zastavil a peniaze sa použili na obnovu Starého mosta a nákup električiek a trolejbusov – pozn. red.)

Otázka Filiálky je momentálne presne ten príklad projektu, ktorý môžeme riešiť len v spolupráci s mestom. Musíme tu totiž zohľadniť fakt, že okolie stanice je už zastavané, čo znamená, že by sme s dopravou vstupovali na územie, kde žije veľa ľudí. Tieto okolnosti budú musieť byť zohľadnené v celkovom koncepte stanice a verejného priestoru okolo nej vrátane hlukovej štúdie.

Opustená stanica Filiálka blízko Trnavského mýta, na jej obnove dnes záleží, či sa dočká zmysluplného využitia aj stanice Bratislava Predmestie. Foto - TASR
Stanica Filiálka blízko Trnavského mýta už desať rokov chátra. V budúcnosti by na týchto miestach mohla stáť nová stanica, kam by jazdili predovšetkým prímestské vlaky. Foto – TASR

Z vášho pohľadu potrebuje Bratislava obnoviť stanicu Filiálka pri Trnavskom mýte?

Domnievame sa, že áno. Bratislavská Hlavná stanica, aj vzhľadom na to, že je stavaná v poloblúku, nebude do budúcna kapacitne stačiť.

Pre aké vlaky by mala Filiálka slúžiť? Majú tam končiť predovšetkým regionálne vlaky, ktoré privážajú ľudí z okolia Bratislavy do práce?

Áno, je logické, že potrebujeme ľudí dostávať do mesta aj inak než cestnou dopravou, pretože vidíte tie kolóny, ktoré sa každý deň tvoria. Dôležité preto bude, aby sa na Filiálku napojila aj MHD, aby sme ľudí plynule distribuovali po meste. A zároveň musí byť Filiálka priamo prepojená dopravou aj s Hlavnou stanicou.

Ešte za Figeľovej éry sa počítalo s tým, že Filiálka by sa mohla obnoviť vďaka eurofondom. Táto možnosť stále existuje, alebo by si už dnes muselo Slovensko Filiálku zaplatiť samo?

V tejto fáze sme ešte na začiatku, takže predpokladané náklady a všetky náležitosti okolo budeme poznať, až keď urobíme štúdiu realizovateľnosti. Viem si však predstaviť, že i v tomto prípade by sme do toho mohli ísť v rámci partnerstva so súkromným sektorom.

Z toho vyplýva, že s prípadnou výstavbou sa asi nezačne pred rokom 2020.

Rád by som dal konkrétny dátum, lebo mám rád konkrétne záväzky, ale momentálne by to bolo odo mňa neseriózne.

Jednoduchším projektom sú takzvané terminály integrovanej dopravy, teda vybudovanie siedmich nových zastávok na území Bratislavy, kam by prímestské vlaky mohli privážať ľudí. Ako ste ďaleko?

Na päť terminálov máme vydané územné rozhodnutie. Nemôžeme ich však budovať ako samostatný projekt, pretože priamo súvisia s rozhodnutím o Filiálke. Potrebujeme teda najprv štúdiu realizovateľnosti pre Filiálku, aby sme vedeli, či môžeme začať s výstavbou terminálov, alebo či bude treba niečo korigovať.

vlaky_BA_WEB

Takže sa bude zase len kresliť štúdia?

Ako som povedal, túto štúdiu budem maximálne urýchľovať. Bohužiaľ, potrebujeme najprv štúdiu, aby sme vedeli, ako majú byť tie terminály nastavené. Inak môžeme dopadnúť ako v prípade stanice Bratislava predmestie, ktorá sa renovovala, ale dnes ju nevieme zakomponovať do celého systému. (Na stanici Predmestie dnes stoja len štyri vlaky denne, pretože leží bokom od hlavných ťahov – pozn. red.)

Viete dať termín, kedy začnete nové zastávky stavať?

Momentálne ideme spracovať dokumentáciu pre stavebné povolenie, potom začneme vyberať zhotoviteľa. Termín začiatku výstavby prvého z terminálov – zastávky Devínska Nová Ves – je nastavený na druhú polovicu roka 2017.

To znamená, že na budúci rok sa začne stavať a v roku 2018 už budú tieto zastávky v prevádzke?

Dúfam, že pri prvých termináloch to tak bude, ale veľa bude závisieť od spomínanej štúdie realizovateľnosti železničného uzla.

Zastávka Vrakňa, ako si ju predstavujú ŽSR. Vybudovať ju však chcú až za pár rokov. Vizualizácia – Reming
Zastávka Vrakuňa, ako si ju predstavujú ŽSR, by mala byť jednou z nových zastávok na území Bratislavy. Ľudia z Vrakune by sa vďaka tomu mohli dopravovať do centra mesta aj vlakom, ktoré tadiaľ prechádzajú niekoľkokrát za hodinu. Vizualizácia – Reming

Keď už sme pri termináloch, nie je škoda, že žiadny z nich sa neplánuje na petržalskej strane, aby sa v rámci bratislavskej dopravy dala využiť aj petržalská trať?

Je pravda, že už existuje železničné prepojenie medzi Hlavnou stanicou, Novým Mestom a Petržalkou. No je otázka na dopravcov, či ho dokážu využiť aj v rámci integrovanej dopravy. My tú trať pripravenú máme, ale zatiaľ nie je o ňu záujem.

Pretože na petržalskej strane nie sú nástupištia, čo je otázka na vás. Je tam len stanica Bratislava-Petržalka ležiaca na okraji sídliska.

My však nemáme spätnú väzbu od dopravcov, či by o niečo takéto stáli. A takisto potrebujeme poznať i názor mesta. My sme podnik, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť, nemôžeme sa venovať len Bratislave. V Bratislave si musíme stanoviť priority a na tie sa zamerať.

Takže na ťahu je magistrát, aby povedal, či petržalskú trať potrebuje?

Nepovedal by som, že je na ťahu. Určite chceme posilniť komunikáciu s mestom Bratislava a petržalská trať je jedna z otázok, ku ktorej dôjdeme.

A čo bude, až k nej dôjdete?

Tak si sadneme a porozprávame sa o tom, ako v prvom rade využiť celkový potenciál stanice Bratislava-Petržalka. Od toho sa bude odvíjať všetko ostatné.

V Petržalke stojí jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipedia
V Petržalke stojí jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Nejazdí sem žiadny vnútroštátny vlak. Foto – Wikipédia

Na záver by sme sa vás ešte radi spýtali na inú stanicu, ktorú ste už spomenuli. Čo hovoríte na štyri milióny, za ktoré sa modernizovala opustená stanica Bratislava predmestie?

Poviem vám otvorene: snažil som sa pochopiť dôvod tej investície, ktorá mala súvisieť s projektom Filiálka. Ale logicky mi vyšlo, že oveľa rozumnejšie by bolo investovať do susednej zastávky Vinohrady. Logika jednoducho nepustí. Vinohrady majú úplne inú dopravnú vyťaženosť.

Za tie isté peniaze sme mohli mať túto zastávku zmodernizovanú, čo by bolo omnoho účelnejšie. Je možné, že časom nadobudne aj Predmestie svoj význam, ale v súčasnosti je škoda, že Predmestie máme zrekonštruované a nevyužívané, zatiaľ čo Vinohrady sa využívajú a sú zastarané.

To je všetko? Konštatuje sa, že ste netrafili správnu stanicu, a ide sa ďalej?

Pýtali ste sa ma na môj názor a ten som povedal. Môj názor je, že tie peniaze sa mali investovať vedľa cez cestu do zastávky Vinohrady, aj keď pôvodný zámer bol ovplyvnený pôvodným projektom TEN T koridoru a obnovením stanice Filiálka, ku ktorému nedošlo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Zastaraná zastávka Bratislava-Vinohrady, kde stojí 160 vlakov denne…
Staničná budova Bratislava Predmestie by mohla byť výkladnou stavbou ŽSR v Bratislave, keby ju krátko po dokončení nezamkli. Foto N – Tomáš Benedikovič
… v porovnaní s modernizovanou, ale uzamknutou stanicou Predmestie, kde stoja štyri vlaky denne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je to na vyvodenie hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorí o tom rozhodli?

My zatiaľ preberáme celú agendu po predchádzajúcom vedení, v rámci toho sa podrobne pozrieme aj na projekt Predmestie. Ale ide o ukončený projekt, vážny problém je jeho momentálne nevyužívanie.

A čo to znamená, že sa pozriete na Predmestie?

Pozrieme sa, či boli peniaze vynaložené účelne. Môžeme skúmať, či bolo všetko podľa zákona, či sa postupovalo hospodárne. Z informácií, ktoré doteraz mám, však projekt prešiel viacstupňovým schvaľovaním a nadväzoval na platnú zmluvu ešte z roku 2001.

Už teraz predsa viete, že peniaze sa mali použiť inde. Môže skončiť projekt Predmestie na polícii?

Polícii to môžeme posunúť len vtedy, keď budeme presvedčení, že došlo k porušeniu zákona, čo sme pri preverovaní dosiaľ nezistili. Fakt, že tie peniaze by bolo účelnejšie v tom čase využiť inde vzhľadom na nové skutočnosti, ešte neznamená, že je to na vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Je pre vás Predmestie aspoň poučením do budúcna?

Už krátko po svojom príchode som rozhodol o aktualizovaní investičného plánu na tento rok, aby sme skontrolovali, či všetky naplánované projekty súhlasia s našimi prioritami. Určite už nechceme, aby sa tento typ akcie opakoval.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie