Denisa Ballová
Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa stávajú kľúčovým prvkom akejkoľvek dohody, ktorá by mohla ukončiť vojnu s Ruskom.
Keď v roku 2022 Moskva rozpútala inváziu, Kyjiv dúfal, že sa mu podarí vstúpiť do NATO. Len členstvo by mu totiž zaručilo ochranu podľa článku 5 o kolektívnej obrane, ktorý hovorí, že útok na jedného člena Aliancie je útokom na všetkých.
Článok 5 sa v posledných dňoch skloňuje čoraz častejšie, a to aj krátko pred stretnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s európskymi lídrami a Donaldom Trumpom v Bielom dome, aj po ňom. Špeciálny vyslanec Steve Witkoff ešte v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina by mohla dostať „ochranu podobnú článku 5“.
Trump však ešte pred Zelenského príletom do Washingtonu na svojej sieti Truth Social napísal, že Ukrajina členom NATO nebude. Paradoxne, už v roku 2008 na samite v Bukurešti dostala spolu s Gruzínskom prísľub budúceho vstupu do Aliancie.
Neefektívne riešenie
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy sa označuje za jadro NATO. Bezpečnostní experti však upozorňujú, že jeho znenie je vágne a môže sa široko vysvetľovať. Článok 5 totiž zaväzuje člena NATO iba k „prijatiu takých opatrení, ktoré považuje za potrebné“ na pomoc spojenca.
Ako píše britský denník The Financial Times, sila NATO spočíva v jeho centralizovanom vojenskom velení, obranných plánoch a záväzkoch týkajúcich sa ozbrojených síl.
Článok 5 bol doteraz aktivovaný len raz – po útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001.
Podľa Lukáša Dyčku z Univerzity obrany v Brne je ťažko uskutočniteľná obdoba článku 5 pre Ukrajinu v zmysle ochoty iných členov prísť Kyjivu na pomoc. Dyčka ochranu podobnú článku 5 označil za nefunkčný formát.
„Neviem si predstaviť, ako by
