Clintonová má nomináciu istú, prečo o ňu teda stále bojuje?

Autor je analytik SFPA

Dnes sú primárky v šiestich amerických štátoch, v skutočnosti sa pozornosť sústredí len na dva – na New Jersey a Kaliforniu. Hillary Clintonová paradoxne nemusí vyhrať ani v jednom z nich na to, aby získala nomináciu Demokratickej strany.

Vďaka systému, ktorým demokrati v Amerike prerozdeľujú delegátov, má Clintonová výhru vo vrecku. Potrebuje 60 delegátov z 906, ktorí sú stále v hre. Keďže demokrati nemajú systém, v ktorom víťaz berie všetko, aj pri debakli sa porazenému z kandidátov vždy nejaká skupina delegátov ujde.

Sandersova stratégia

V roku 2008 Barack Obama prehral primárky v štáte Kalifornia, no napriek tomu si zabezpečil dostatočný počet delegátov, aby získal nomináciu, a preto jeho rivalka Hillary Clintonová odstúpila a podporila jeho kandidatúru. Dnes sa podobný krok čaká od Bernieho Sandersa. Ten sa však odmieta vzdať svojho miesta a chce bojovať až do straníckeho snemu. Objektívne sa dá Sandersov zápas hodnotiť ako úspešný príbeh. Z človeka, ktorého pred rokom mimo Nového Anglicka poznal len málokto, sa stal súper pre od začiatku favorizovanú Clintonovú. Vyhral primárky v 21 štátoch a dovedna zaňho hlasovalo viac ako desať miliónov voličov.

No aj pre obdivovateľov najdlhšie slúžiaceho nezávislého senátora je ťažké čítať Bernieho ďalšiu stratégiu. Od začiatku tvrdil, že je unavený z počúvania o Clintonovej škandáloch, a naznačoval tak pozitívny duch svojej kampane. V momente, keď prieskumy verejnej mienky ukázali dramatický rast jeho podpory, už taký unavený nebol a škandály veľmi rád pripomína. Štvrtina jeho voličov sa dokonca prihlásila k tomu, že ak nebude nominovaný ich kandidát, dajú hlas Trumpovi. Hnutie „Bernie or Bust“ pripomína hnutie PUMA („Party Unity My Ass“) z roku 2008, ktoré pozostávalo z konzervatívnych demokratov odmietajúcich podporiť Baracka Obamu (neskôr nazývaných aj „McCainovými demokratmi“). Tých však bolo len okolo desať percent a vo voľbách nepredstavovali veľkú silu.

Sanders verejne vyhlasuje, že urobí všetko pre to, aby nebol v novembri zvolený Trump. Je to však práve jeho odmietavý prístup, ktorý Trumpovi nahráva. Ešte viac sa to prejavilo pred pár dňami, keď vyzval Donalda Trumpa na verejnú debatu. Trump najskôr prijal a potom ustúpil a zrušil svoju účasť. Ťažko si predstaviť, že by bola táto bezprecedentná debata niečím iným ako dvojhodinovým útokom na Hillary Clintonovú. Jediné, čo dnes hovorí v prospech Sandersovho odhodlania, je fakt, že v prieskumoch vedie nad Trumpom s väčším náskokom ako Clintonová. Stále však má o tri milióny hlasov menej ako bývalá prvá dáma.

Prečo neprestáva bojovať?

Clintonová vyhrala deväť z posledných trinástich primárkových súbojov a veľmi rada by si pridala k výhre New Jersey aj Kaliforniu. Oba štáty sú dlhodobo tradičnými baštami demokratov. Stranícky establišment sa jej podarilo presvedčiť a väčšina volených predstaviteľov strany ju podporuje. Vrátane obľúbeného kalifornského guvernéra Jerryho Browna, ktorý prostredníctvom svojej stránky vyzval aj ostatných demokratov na rovnakú voľbu, či oboch senátorov v New Jersey. Jedným z nich je Cory Booker, ktorý by sa rád pridal do Clintonovej tímu ako kandidát na viceprezidenta, a obe demokratické senátorky v Kalifornii. Teraz prichádzajú na rad voliči. Prieskumy naznačujú, že by pre Clintonovú nemal byť problém vyhrať v oboch štátoch. K výhre si však môže pripísať aj symbolický moment.

Hillary Clintonová získa potrebný počet delegátov, ktorí za ňu zahlasujú na straníckom nominačnom sneme. Ak však chce spojiť demokratický elektorát proti Trumpovi, musí bojovať ďalej a získať Sandersových voličov na svoju stranu. Na ňom potom je, aby ju verejne podporil. Ak tak nespraví, ponesie zodpovednosť za zvolenie Trumpa a ďalší osud Ameriky.