Denník N

Vrátil Nemcom dôveru v prezidenta, lovec Stasi už pokračovať nebude

Joachim Gauck je nemecký prezidentom od roku 2012. Foto: AP/tasr
Joachim Gauck je nemecký prezidentom od roku 2012. Foto: AP/tasr

Populárny nemecký prezident Joachim Gauck oznámil, že nebude kandidovať na ďalšie volebné obdobie.

Keď sa Joachim Gauck v roku 2012 stal nemeckým prezidentom, nemecké noviny Die Zeit to označili za „dokonalý triumf východného Nemecka“.

Po prvýkrát v histórii  zjednoteného Nemecka boli na najvyšších postoch v krajine osobnosti, čo vyrastali v komunistickej NDR, ktorá bola súčasťou sovietskeho bloku.

Populárny Joachim Gauck, ktorý po škandáloch jeho predchodcov opäť Nemcom vrátil dôveru v úrad prezidenta, v pondelok oznámil, že už nebude kandidovať na ďalšie volebné obdobie. Ako dôvod uviedol svoj vysoký vek, má 76 rokov.

Rešpektovaný a populárny prezident

Budúci rok v marci to bude päť rokov, čo bývalý pastor a bojovník za ľudské práva prevzal úrad prezidenta.

Ľudia do Gaucka vtedy vkladali veľké nádeje, no zároveň mali obavy. V čerstvej pamäti mali škandály jeho predchodcov Christiana Wulffa a Horsta Köhlera, pre ktoré z funkcie rezignovali.

V Nemecku sa rozprúdila diskusia, akú úlohu má vlastne prezident a či napriek svojim slabým právomociam dokáže byť pre krajinu prínosom.

Joachimovi Gauckovi sa počas takmer piatich rokov vo funkcii podarilo získať rešpekt medzi Nemcami, stal sa veľmi populárnym a ľudia si ho vážili. Až 70 percent Nemcov si želá, aby ostal prezidentom aj naďalej.

„Gauck svojou vysokou morálnou integritou vrátil prezidentskému úradu jeho vysokú hodnotu,“ vyhlásil nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas.

Je známy svojím tvrdým postojom a kritikou Ruska či nacistického Nemecka. Nevyhýbal sa ani ťažkým témam, v ktorých na rozdiel od mnohých politikov nikdy neváhal zaujať stanovisko.

Na rozdiel od nemeckej kancelárky nemal jasný postoj k migračnej kríze, ale často sa k nej vyjadroval. Spôsob, akým na ňu Nemci obetavo reagovali, bol preňho odrazom nového Nemecka, ktorého bol hrdou súčasťou.

„Prisťahovalci urobili z Nemecka rôznorodú krajinu – nábožensky, kultúrne i mentálne. Všetci sme Nemecko! My, demokrati s našimi odlišnými politickými, kultúrnymi a náboženskými názormi,“ povedal ešte minulý rok.

Varoval pred xenofóbnymi a nenávistnými tendenciami v krajine, no upozorňoval aj pred naivným optimizmom. „Naše srdce je veľké. Naše možnosti sú predsa obmedzené.“

Antikomunista už od detstva

Gauck sa narodil v roku 1940 v Rostocku. Komunisti jeho otca vyhnali do pracovného tábora na Sibíri, keď mal iba päť rokov, odkiaľ sa v roku 1955 vrátil.

Vyštudoval teológiu a až do revolúcie v roku 1989 pracoval ako pastor v Rostocku. Pôvodne chcel študovať nemčinu, ale vtedajší režim mu to nedovolil. O antikomunistických postojoch Gaucka a jeho otca, ktorý sa z tábora vrátil úplne zničený, už dávno vedeli.

Bol spoluzakladateľom občianskeho hnutia Nové Fórum, ktoré prispelo k pádu Berlínskeho múru.

Po revolúcii profesionálne viedol citlivý úrad pre vyšetrovanie východonemeckej Štátnej bezpečnosti Stasi. Vyslúžil si prezývku „lovec Stasi“ a vytrvalo pomáhal odhaľovať zločiny tajnej komunistickej polície. 

Prezidentom sa mohol stať už v roku 2010, keď bol nominantom sociálnych demokratov a Zelených, víťazstvo mu však vtedy vyfúkol spomínaný Christian Wulff, ktorého podporovala aj Merkelová.

Tá sa o Gauckovom odchode z úradu vyjadrila s ľútosťou, sama s ním dobre vychádzala, bol pre ňu „skutočným učiteľom demokracie“.

Viacerí ho prirovnávajú k lídrom, ako bol Nelson Mandela, Lech Walesa či Václav Havel. Ani po revolúcii sa neprestal zasadzovať za lepšiu krajinu, ako prezident nebol závislý od žiadnej politickej strany. Napísal viacero kníh, v ktorých sa zaoberá ľudskými právami či érou socialistického komunizmu.

Žije s o vyše dvadsať rokov mladšou partnerkou, nemeckou novinárkou Danielou Schadt, ktorá sa považuje za prvú dámu, hoci je ešte stále ženatý so svojou prvou ženou. Už takmer 30 rokov žijú oddelene.

Kto ho nahradí?

Do konca Gauckovho volebného obdobia ostáva ešte niekoľko mesiacov (voľby sú vo februári 2017), no nemecké médiá už začali špekulovať o možných kandidátoch.

Skloňujú sa mená, ako napríklad minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, minister financií Wolfgang Schäuble či dlhoročný predseda spolkového snemu Norbert Lammert.

Prezidenta si Nemci nevolia priamo, volí ho Spolkové zhromaždenie zložené z poslancov Bundestagu a zo zástupcov spolkových krajín.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie