Komentáre

Denník NStrach a závisť poháňajú investičnú mániu

5Komentáre
Ilustračné foto - Európska únia (CC BY 4.0)
Ilustračné foto – Európska únia (CC BY 4.0)

Zdravý rozum napovedá, že párty na kapitálových trhoch by si mohla dať pauzu. Ale kdeže.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Americká ekonomika sa spomaľuje. Nových pracovných miest pribúda menej ako za predošlé kvartály. Čerstvé údaje o raste cien priemyselných výrobcov naznačujú, že aj Trumpove clá sa konečne začínajú prenášať do výrobných nákladov. Skôr či neskôr sa začnú premietať aj do spotrebiteľských cien, to znamená do inflácie. Vyššia inflácia znamená nižší reálny príjem spotrebiteľov, a tým aj menšie zisky pre americké firmy.

Ani situácia na trhu nehnuteľností nie je veľmi priaznivá. Úroková miera na 30-ročné hypotéky stále presahuje 6,5 %. Veľká časť najmä mladých ľudí hypotéku nedostane a bude musieť zostať v nájomnom bývaní. To, samozrejme, oslabí stavebníctvo a s ním súvisiace odvetvia.

Zdravý rozum napovedá, že párty na kapitálových trhoch by si mohla dať pauzu. Ale kdeže. Americké akciové trhy sú stále na steroidoch. Index S&P 500 láme historické rekordy. Americké akcie sú naozaj vysoko predražené. Index nadhodnotenia cien akcií Roberta Shillera, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, dosahuje hodnoty blízke roku 2000, keď praskla dotcomová (internetová bublina). Shiller sa, mimochodom, preslávil svojou knihou Irrational Exuberance (Iracionálne nadšenie). Kniha opisuje neprimeraný optimizmus na finančných trhoch.

Investičné bubliny boli vždy v rozpore s predstavou o ľuďoch ako o racionálnych bytostiach. Takto si investorov predstavovala klasická ekonomická veda. No aj človek, ktorý nevie veľa o psychológii a kapitálových trhoch, sa musí nechápavo škrabať po hlave.

Sú predpoklady o racionálnych ľuďoch realistické? Napríklad nedávno zosnulý nobelista (a psychológ) Daniel Kahneman dokázal, že ľudia sú len čiastočne racionálni. Ani zďaleka nevedia vyhodnotiť investičné riziká a výnosy. Takisto sa omnoho viac boja straty, než si cenia možný výnos. Konkrétne, strata typicky vyvoláva v ľuďoch 2,25-krát silnejšiu emocionálnu odozvu ako zisk tej istej sumy peňazí. Tento koeficient sme, mimochodom, namerali aj s kolegami v SAV pri testovaní Kahnemanovej prospektovej teórie. Averzie ovplyvňujú ľudí viac než prísľuby odmeny. A ľudia sú všade na svete rovnakí.

Ak sa však najviac boja straty, prečo potom investujú do evidentne predražených akcií, na ktorých raz škaredo prerobia? Nový pohľad na „iracionálne nadšenie“ prináša štúdia dvoch amerických výskumníkov, ktorú si všimol aj týždenník The Economist.

Rob Arnott a Edward McQuarrie nadväzujú na práce Shillera a Kahnemana. Áno, strata veľmi bolí, a preto sa mnohí investori vyhýbajú investíciám do akcií. Radšej investujú do dlhopisov, lebo tam je riziko straty nižšie.

Arnott a McQuarrie však upozorňujú, že strach z pociťovanej straty má dve podoby.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.