Nina Janešíková
Daniel KerekesAni letná politická pauza, kauza dvojmiliardového tendra na záchranky či financovania kampane Petra Pellegriniho, neistota v súvislosti s konsolidáciou alebo tvrdenia Smeru, že Veľká Británia pomáhala súčasnej opozícii získať lepší výsledok vo voľbách, nepriniesli výraznejšie zmeny v preferenciách koaličných, ale ani opozičných strán.
Ak by sa voľby konali v auguste, podľa meraní agentúry Ipsos by ich vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 22,5 percenta, druhý by bol Smer s 20 percentami.
Nasleduje hnutie Republika, ktoré má podporu 10,3 percenta opýtaných a tesne predbieha Hlas na úrovni 9,8 percenta.
S hnutím Slovensko aktuálne sympatizuje 7,5 percenta voličov, tesne za ním je SaS so 7,1 percenta. Do parlamentu by sa ešte dostalo KDH s podporu šesť percent a tesne aj Demokrati s výsledkom 5,2 percenta.
Takéto výsledky by znamenali, že PS by na vládnutie stále potrebovalo Igora Matoviča a Smer by nedokázal zložiť väčšinu ani s Hlasom a Republikou.
Účasť vo voľbách by bola len 62 percent oproti 65 percentám v júni. Podľa riaditeľa Ipsosu Jakuba Hankovského to môže byť spôsobené letným obdobím.
Boj medzi PS a Smerom
Aktuálne čísla síce neukazujú dramatické presuny voličov, jednoznačne však potvrdzujú, že Progresívne Slovensko a Smer sú ďaleko pred ostatnými politickými súpermi. Aj keď prakticky všetky posledné merania ukazujú, že by voľby vyhralo PS, pri Ipsose je rozdiel len 2,5 percentuálneho bodu, čiže nemožno hovoriť o istom víťazstve.
Agentúra AKO, ktorá takisto robila prieskum v auguste, namerala medzi týmito stranami väčší rozdiel. Kým PS má u nich 22,1 percenta, Smer iba 18,2. Ešte výraznejší odstup zaznamenala agentúra NMS, podľa ktorej by PS dosiahlo takmer 24 percent, ale Smer len 17,4 percenta. Pod 19 percentami bola Ficova strana aj v prieskume Focusu ešte v júni.
Robert Fico sa počas leta snažil intenzívne komunikovať témy, ktoré išli proti PS. Obviňoval ich z „majdanizácie sveta“ pre incidenty v Srbsku a u krajanov v Báčskom Petrovci. Okrem toho tvrdil, že progresívcom vo voľbách v roku 2023 pomáhali peniaze z Veľkej Británie, keďže agentúra Zinc finančne podporila kampaň na prilákanie mladých ľudí k voľbám, čo podľa premiéra zvýšilo percentá práve PS na úkor napríklad Hlasu. Agentúra pritom podporila najmä predvolebnú kalkulačku.
„O koľko percent by mali menej, keby táto kampaň nebola? Ja tvrdím, že o veľa percent,“ hovoril Fico s tým, že Hlas mohol dosiahnuť podstatne lepší výsledok. Agentúra poprela, že by pomáhala konkrétnej strane, premiér v predpovediach vychádzal z toho, že PS má väčšiu podporu medzi mladými voličmi. Väčšiu podporu medzi mladými voličmi síce potvrdzujú aj aktuálne prieskumy, od volieb však popularita PS celkovo stúpa.
Smer navyše čaká ťažké obdobie, pretože koalícia sa trápi s konsolidáciou a tvorbou rozpočtu.
Takýto trend ukazuje aj pohľad na dlhodobé dáta (keď si zoberieme dáta z prieskumov troch najvýraznejších agentúr Focus, AKO a Ipsos) – postupne rastú preferencie PS a dlhodobo klesajú preferencie Smeru, ale aj Hlasu. Do toho dlhodobo rastie Republika.
