Juraj Skala
Autor je kníhkupec
Nemám príhodnejšie slovo, ktorým by som opísal tento jav/túto zmenu. Rodičom so záhradou pomáham pravidelne viackrát do roka. Je veľká, dopestujú si v nej takmer všetku zeleninu a ovocie, ktoré sa dá v našich podmienkach vypestovať. Z celej ulice už zostalo len sedem záhrad (vrátane mojich rodičov), kde sa ešte pestujú plodiny. Všade inde už vládne zámková dlažba a anglický trávnik.
Kým si ja v sobotu ráno brúsim motyku, susedia z jednej i druhej strany štartujú svoje kosačky. A tieto kosačky, motorové, elektrické, krovinorezy počúvam celú sobotu od rána do večera a, bohužiaľ, už i v nedeľu (čo na dedine nikdy predtým nebývalo).
Väčšina susedov už zanevrela na záhony zeleniny a zemiakov a namiesto nich majú zasiaty krásny anglický trávnik. Lenže pokosiť 15 árov trávnika je enormná práca. Zároveň takýto trávnik vyžaduje oveľa viac vody, keďže ho nič nechráni a vlhkosť sa rýchlo vyparuje. Nakoniec mama vyrátala, že celková starosť o takýto trávnik je v konečnom dôsledku časovo náročnejšia ako starosť o záhradu.
Mnohí dedinčania dnes už rezignovali na prácu okolo záhrady, už si nevypestujú takmer nič a radšej si všetko kúpia v supermarketoch. Čas veľmi neušetria, pre zámkovú dlažbu a pokosený trávnik majú v lete na záhrade vyhňu a ich spätosť s pôdou a práce so zemou sa za posledných 20 rokov úplne pretrhla.
Už sa ani nedivím, keď niekto príde na návštevu k rodičom a ja opäť počúvam slová: „Jej, vy tu máte ale príjemný chládok!“ Toto je pravidlom, pocitovo je v záhrade mojich rodičov o pár stupňov menej ako u susedov s krásnymi anglickými trávnikmi. A to, či je vám v záhrade príjemne, spoznáte podľa toho, keď si zoberiete knihu a tak na hodinu sa začítate. V krásnej záhrade s dlažbou a vykoseným trávnikom vydržíte pod slnečníkom desať minút. Z dlažby, betónu a trávnika sála toľko tepla, že sa tam nedá dlho vydržať. V záhrade u rodičov môžem byť i hodiny.
Po prečítaní článku o klimatických záhradách (s ktorým hlboko súzniem) a návšteve Starého kláštora minoritov v Levoči som sa znovu začítal do najslávnejšej knihy Umberta Eca Meno ruže a do menej známej knihy Divoké kameny od Fernanda Pouillona. Stredovek ma vždy fascinoval a toto sú jedny z najlepších beletristických kníh o stredoveku.
Kláštorná rajská záhrada ako pôvodný archetyp
Uvedomil som si, ako sa kláštorná záhrada v stredoveku stala archetypom a ovplyvnila záhrady na vidieku i v mestách. Nazývala sa rajská, nachádzala sa väčšinou v strede
