Ondrej Lauko
Vo vrcholovom futbale nenájdete veľa hráčov, ktorí by boli aktívni aj po štyridsiatke. Igor Žofčák je výnimka. Slovenskú ligu hral za Zemplín Michalovce ešte ako 42-ročný a až teraz končí kariéru. Symbolicky v nedeľňajšom zápase proti Slovanu, v ktorom sám štyri roky pôsobil a robil kapitána.
„Zažil som aj extrémne veci. Párkrát nás čakali pri štadióne fanúšikovia a chceli si vydiskutovať, prečo nehráme dobre,“ spomína si na obdobie, keď ešte Slovan hrával na Pasienkoch a už vtedy ho viedol tréner Vladimír Weiss.
„Má najlepší trénerský inštinkt, aký som kedy zažil. Zároveň vždy bol veľmi emotívny a impulzívny. Pamätám si, ako raz cez polčas rozkopal ventilátor,“ vraví Žofčák, ktorý popri kariére profesionálneho futbalistu šesť rokov pracoval aj ako finančný poradca.
Myslel pritom na budúcnosť po futbalovej kariére, na ktorú hráčov často nikto nepripraví.
V rozhovore hovorí aj:
- prečo Weiss rozkopol ventilátor;
- ako mnohí futbalisti umelo odďaľujú koniec kariéry, lebo nevedia, čo budú robiť;
- prečo mal popri futbale aj civilné zamestnanie;
- v čom sú dnešní mladí hráči iní;
- či je pre 15-ročného syna viac otcom alebo trénerom.
Začnime od konca. Prečo ste sa rozhodli ukončiť futbalovú kariéru?
Beriem to tak, že niekto musí skončiť, aby mohol niekto iný začať. Už sa na to pozerám, že moje miesto v kabíne v úvodzovkách trochu zavadzia. Celkovo však cítim, že je na čase pohnúť sa ďalej. Predsa len, vek nezastavíte a ja mám 42 rokov. Musím povedať, že zdravotne je síce všetko okej, ale hlava mi už hovorí, že stačilo.
Čiže fyzicky by ste si ešte trúfali, ale pocitovo ste to vyhodnotili, že nastal správny moment?
Presne tak, ako hovoríte. Už ma nenapĺňalo, keď som ráno vstával a mal som pred sebou ten futbalový stereotyp. Teším sa nové výzvy.
Máte na mysli aj nejakú konkrétnu?
Dostal som na starosť nejaké veci v klube Zemplín Michalovce. Prišlo to akurát v čase, že som nemusel tápať, čo so mnou bude. Lebo ma to ťahá k futbalu a som veľmi rád, že majiteľ sa k tomu postavil tak, že ma zaradil do štruktúr klubu, a budem tam pracovať.
Nebude to vaše prvé zamestnanie okrem profesionálneho futbalistu, keďže je o vás známe, že ste popri hráčskej kariére pracovali.
Áno, je to pravda. Pracoval som vo finančnej sfére. Bola to skvelá skúsenosť, naozaj parádna, ale na rovinu poviem, že ma to vždy viac ťahalo k futbalu a som rád, že pri ňom môžem zostať aj po skončení hráčskej kariéry.
Pristavme sa ešte pri vašom civilnom zamestnaní finančného poradcu. Ako ste stíhali popri práci aj trénovať a hrať v prvej slovenskej lige?
Takto som fungoval šesť rokov. Určite to nebolo jednoduché. Mal som tú výhodu, že
