Iveta Tanoczká
Gabriela Behanová úspešne študovala ekonómiu a mala predstavu, že raz bude pracovať v štátnej správe, napríklad na ministerstve financií.
Dnes má 26 rokov a váži 31 kíl. Za posledné roky prišla o všetky svoje kariérne aj osobné ciele. „Zmierila som sa s tým, že žijem zo spomienok. Spomínam na chvíle, ktoré som zažila s blízkymi. Niekedy mi je z toho aj ťažko,“ hovorí.
Už počas dospievania začala trpieť tráviacimi problémami. Vracanie, ťažoba, silnejúce bolesti a pocity na odpadnutie ju postupne pripravili o pracovné príležitosti, možnosť denne študovať a budovať vzťahy. „Mala som pocit, že pre mňa neexistuje východisko. Lekári pri vyšetreniach nenašli v mojom tele príčinu bolestí a problémov, no stav sa mi stále zhoršoval,“ opisuje.
Z rezignácie ju vytrhli instagramové posty mladej ženy s rovnakými zdravotnými ťažkosťami, aké sama zažíva, a príbehy členov Asociácie vaskulárnych kompresívnych syndrómov a Ehlers-Danlos. Po sérii prvotných testov Gabriela zistila, že aj ona a jej mama trpia raritným dedičným Ehlersovým-Danlosovým syndrómom (EDS).
Na toto ochorenie zatiaľ neexistuje liečba. Gabriela sa rozhodla vypísať verejnú darcovskú výzvu a hľadať pre obe pomoc. „Mojím jediným cieľom je, aby nám s maminou bolo lepšie a aby sme v živote zažili ešte nejaké pekné veci.“
V rozhovore s Gabrielou Behanovou rozoberáme aj to:
- kedy sa po prvý raz objavili jej zdravotné ťažkosti;
- ako s mamou zistili, že zrejme trpia rovnakým ochorením;
- čo je EDS a či majú pacienti s týmto ochorením nádej na zlepšenie zdravotného stavu;
- čo by podľa nej mali robiť ľudia, ktorí zažívajú bolesti alebo nevedia prísť na príčiny svojich zdravotných ťažkostí.
Pred pár rokmi, ako 17-ročná študentka, ste na sociálnych sieťach písali o napredovaní a pozitívnej zmene. Čo sa vtedy vo vašom živote dialo?
Ako tínedžerka som začala cvičiť. Stal sa z toho životný štýl, v pohybe som našla svoj zmysel. Pri cvičení som sa začala učiť, ako pracovať so svojím telom a aj s mysľou. Postupne som sa zlepšovala. Spočiatku som si nevedela predstaviť, že by som denne posilňovala a trénovala. Časom som sa však do cvičenia zamilovala. Cítila som pozitívne zmeny na svojom tele, začala som sa zdravo stravovať. Vďaka režimu a disciplíne som cítila čoraz silnejšie odhodlanie zlepšovať sa aj po osobnostnej stránke. Bola som namotivovaná, premýšľala som nad svojou budúcnosťou. Začala som si klásť konkrétne ciele a bola som zvedavá, kam sa bude môj život v dospelosti uberať.
V športe ste to chceli dotiahnuť na súťaž v bikini fitness. Čím vás tento druh športu zaujal?
Chcela som si vyskúšať súťaženie. Na Instagrame som vtedy sledovala bikini fitnessky a páčilo sa mi, ako na sebe pracujú a aj že nemajú príliš svalnaté telo ako ženy v kulturistike. Milovala som cvičenie a chcela som v ňom dosiahnuť čo najviac. Nikdy som však nechcela súťažiť dlhodobo.
Popri tom ste excelovali aj v škole, súťažili ste napríklad v celoštátnom kole stredoškolskej odbornej činnosti. Mali ste na prahu dospelosti jasnú predstavu o tom, čím sa chcete v živote stať?
Odmalička som bola svedomitá. Na strednej škole som chodila na olympiády z účtovníctva, z angličtiny, zo slovenčiny aj na súťaže so školskou cvičnou firmou. Študovala som na obchodnej akadémii a premýšľala, čo ďalej. Nemala som jasnú predstavu, kde skončím. Chcela som mať dobré vzdelanie, nabrať skúsenosti a nechať sa vyformovať životom. Uvažovala som nad štúdiom žurnalistiky alebo ekonómie.
Čo ste si vybrali?
Nakoniec som si vybrala štúdium ekonómie. Mala som predstavu, že v budúcnosti možno skončím v štátnej správe, napríklad na ministerstve financií. Maturita pre mňa nebola problém, učila som sa počas celej strednej školy. Prihlásila som sa na štúdium ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne. Vďaka študijným výsledkom a umiestneniu v celoštátnom kole stredoškolskej odbornej činnosti ma vzali bez prijímačiek.
V rovnakom období sa u vás začali objavovať zdravotné ťažkosti. Aké?
Začalo sa to
