Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Minulý týždeň mu na vláde prešiel s pripomienkami (nevedno akými) jeho osobný návrh odôvodneného stanoviska. Premiér očakáva, že mu tento analytický text bezodkladne schváli parlamentný výbor pre európske záležitosti a následne ho predseda výboru zašle predsedníčke Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedníčke Európskej komisie. Skrátka, má byť z toho európske haló.
Návrh odôvodneného stanoviska má osem strán, pre naše potreby stačí, ak ho zhrnieme do jedného súvetia: podľa premiéra Európska únia zákazom dovozu ruského plynu a ropy po roku 2027 prekročila svojej právomoci a toto nezákonné rozhodnutie ohrozuje energetickú bezpečnosť i konkurencieschopnosť Slovenska.
Premiér z toho vyvodil takýto politický dôsledok: „Jednostranné rozhodnutia na úrovni Európskej únie, ktoré zásadne ovplyvňujú suverénne politiky členských štátov, môžu byť vnímané ako technokratické a necitlivé k hospodárskej, sociálnej a geopolitickej realite jednotlivých štátov. Ignorovanie tejto vnímavosti v minulosti prispelo k erózii dôvery voči európskym inštitúciám, ako to ukázala skúsenosť s referendom Spojeného kráľovstva o členstve v Európskej únii. Skúsenosti z brexitového obdobia aj vďaka slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie hovoria – je potrebné otvorene komunikovať, pomenovať situáciu.“
Tak si tú situáciu otvorene pomenujme
Na jar roku 2022, teda krátko po ruskej invázii na Ukrajinu, sa aj slovenská vláda pridala k dohode REpowerEU. V nej členské štáty prejavili vôľu odpojiť sa od ruských energonosičov. Toto je podstatný moment, ktorý zásadne bagatelizuje premiérov argument o prekročení právomocí EÚ. Ak sa členské štáty dohodnú na nejakých obmedzeniach, nedáva zmysel následne šermovať princípom subsidiarity, že si EÚ prisvojuje kompetencie, ktoré jej nepatria.
To by už logickejšie bolo, dodávame na okraj, keby Ficova vláda „späťvzala“ svoj súhlas z dohody REpowerEU, ak je niečo také vôbec možné.
Ivan Štulajter



































