Denník N

Hargaš zo Slovensko.digital o štátnom IT: Reštart bez aktualizácií bude nanič

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ján Hargaš hovorí, že aj minister Kaliňák môže pomôcť informatizácii. Keď vzniknú uňho dobre nápady, aj informatizácia má dobre našliapnuté – ak vzniknú zlé, IT to bude vedieť len sčasti zachrániť.

Pred pár mesiacmi partia IT odborníkov upozornila na predražené štátne IT zákazky a premrhanú miliardu z eurofondov. IT konzultant Ján Hargaš zo Slovensko.digital hovorí, že okrem vytvorenia Pellegriniho úradu sa zatiaľ toho veľa nezmenilo. Stále sa jasne nepovedalo, aký úžitok by mala informatizácia priniesť na konci občanovi, ako sa zmenia štátne IT nákupy, chýba tiež záväzok, že úrady budú zverejňovať štúdie ešte pred schválením projektov.

Prezident Andrej Kiska pred polrokom na konferencii ITAPA povedal, že 900 miliónov eur určených na informatizáciu sa použilo netransparentne a je z toho len malý úžitok pre ľudí. Výsledok elektronizácie verejnej správy nazval hanbou. Musel by použiť podobné kritické slová aj teraz?

Niečo sa zmenilo. Predtým sa k informatizácii nikto nehlásil, dnes je tu podpredseda vlády, ktorý sa k informatizácii hlási. Stále však chýbajú jasné ciele pre občana. Mali by byť detailnejšie. Občan očakáva lepšiu službu a za rozumnejšie peniaze. Ale ani v národnej koncepcii informatizácie, čo je vládny dokument, v ktorom by malo byť vidno zámery informatizácie do budúcnosti, nie je jasné, čo konkrétne občan na konci dostane. Nestačí hovoriť o zvýšení kvality elektronických služieb, to je príliš všeobecné. Úplne absentujú ciele z pohľadu efektívnosti. Informatizáciu treba otvoriť čo najširšiemu spektru jednotlivcov a podnikov, aby vznikali najlepšie možné riešenia.

O čom to hovorí? Štátni IT úradníci nie sú ochotní niečo zmeniť, boja sa toho?

Moja skúsenosť z rokovaní o národnej koncepcii informatizácie je taká, že sčasti je to frustrácia, že niekto vstupuje do dokumentu, ktorý už považovali za hotový. Sčasti to bolo o nastavení mysle – rozumieme vašim argumentom, ale nedáme to tam.

Ako dopadne informatizácia, závisí aj od reformy verejnej správy, ktorú má na starosti ministerstvo vnútra. Ako vážne vás berú Kaliňákovi ľudia?

Nepovažujeme sa za odborníkov na to, ako má fungovať verejná správa. My vieme iba z IT hľadiska povedať, ako to podporiť. Samozrejme, keď vzniknú u Kaliňáka dobre nápady, aj informatizácia má dobre našliapnuté – ak vzniknú zlé, informatizácia to bude vedieť len sčasti zachrániť. Snažili sme sa stretnúť s ministerstvom vnútra, zatiaľ sme nedostali spätnú reakciu.

Minister Kaliňák nedávno zrušil veľký IT tender na radary za 140 miliónov. Je to naozaj tak?

Samotné obstarávanie je zrušené. Stále si myslíme, že by bolo dobré sa dostať k dokumentom, ktoré k nemu viedli. Dôvod, ktorý použilo ministerstvo, keď nám ich nesprístupnilo, bol ten, že v procese verejného obstarávania nemôže zverejniť akékoľvek informácie, lebo by tým niekoho diskriminovalo. To je zvláštny dôvod. Na ministerstve máme druhé kolo rozkladu. Pre prípad, že by projekt niekedy ožil, sa chceme dostať k dokumentácii, ktorá k tej myšlienke viedla.

Veľké IT tendre robil aj bývalý minister dopravy Počiatek. Je terajší minister Brecely z tohto pohľadu iný, alebo pokračuje v tendencii Počiatka?

Snažili sme sa s jeho ľuďmi stretnúť, zatiaľ neúspešne. Stále platí, že nechcú zverejniť analýzu vzhľadom na autorské práva KPMG. Sám minister zriadil komisiu, ktorá má projekty prehodnotiť, ale nikto nevie, kto je v komisii, čo má prehodnotiť, aké sú jej doterajšie výstupy. Minulý týždeň sme posielali ministrovi list, že sa chceme k tým projektom stretnúť.

V akom stave je eHealth?

Posledná informácia, ktorú z ministerstva zdravotníctva máme, je, že pripravujú novú koncepciu eHealthu. Je to veľmi ťažká téma a, úprimne, my sa na ňu necítime odborníci. Vieme však zhodnotiť, či sa rozhodnutia prijímajú transparentne. Ministerstvo by sme však chceli požiadať, že keď bude koncepcia v pracovnej verzii, aby ju zverejnili a požiadali o spätnú väzbu širšiu komunitu.

Keď spomínate IT komunitu, trochu sa ukazuje aj na vašej platforme Slovensko.digital. Zaznamenali ste, že by sa do diskusií zapájali aj štátni úradníci?

Je tam zopár ľudí, ktorí pracujú pre štátnu správu a aktívne diskutujú. Zatiaľ ich, žiaľ, musíme volať ostrovy pozitívnej deviácie, teda že niekto je ochotný sa verejne baviť o problémoch, ktoré musí denne riešiť. My by sme boli radi, keby tam bolo viac ľudí z verejnej správy.

Ministerstvo školstva stále nezverejnilo, kto uspel v zákazke internetu pre školy pod názvom Edunet. Má nahradiť terajší projekt Infovek.

Je tam niekoľko uchádzačov, neprebehlo ešte vyhodnotenie ponúk a nie je tam nič podpísané. Stále beží zmluva s Telekomom, ktorú predĺžili do septembra 2016. Z platformy vieme, že si robia prieskum medzi školami, kto plánuje využívať Infovek aj naďalej. To by mohlo viesť k tomu, že sa zmluva bude predlžovať. Hneď po voľbách sme sa pýtali ministra, čo plánuje robiť s Edunetom, a opäť je to bez odozvy. Pýtame sa teda, ako chcú riešiť túto situáciu.

Ján Hargaš (31) pracoval od roku 2011 na zahraničných IT projektoch pre štátne inštitúcie, z toho dva roky pôsobil vo Veľkej Británii. V minulosti pracoval aj na projektoch v štátnom IT v rámci OPIS-u. Je absolventom Obchodnej Fakulty na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Stretli ste sa už s podpredsedom vlády Pellegrinim, ktorý má pod sebou informatizáciu?

Stretli sme sa hneď po voľbách, keď sa pripravovalo programové vyhlásenie vlády. Spolu so SAPIE (Slovenská asociácia pre internetovú ekonomiku – pozn. red.) sme vydali vyhlásenie, čo by v ňom podľa nás malo byť. Následne sme sa stretávali s tímom jeho poradcov. Čakáme na konkrétne záväzky. Máme prísľub od tímu pána Pellegriniho, že koncepcia je stále otvorená a bude sa prepracovávať.

Prečo je národná koncepcia dôležitá?

Je to dokument, ktorý hovorí, ako ideme budovať štátne IT v priebehu najbližších šiestich, siedmich rokov. Je to zásadný dokument. Chápeme, že nie všetko sa dá presadiť do programového vyhlásenia vlády, ale v koncepcii by mali byť konkrétne zámery, ako sa informatizácia ide robiť inak, ako má reštart vyzerať.

Čomu konkrétne sa štátni úradníci bránia a čo sú ochotní podľa vás riešiť?

S viacerými našimi pripomienkami nás odkázali na nový zákon, ktorý sa chystá a mal by platiť od roku 2018 alebo aj neskôr, čo je však veľmi neskoro. V minulosti chýbala architektúra informatizácie, teda ako IT systémy na seba navzájom nadväzujú, kto s kým si vymieňa aké dáta. Tá výčitka sa možno prehnala až do takého extrému, že národná koncepcia je veľmi orientovaná na nastavenie pravidiel architektúry a popisuje cieľový stav z architektonického hľadiska. Chýba jej však časť o tom, ako sa tam chceme dostať, teda čo zmeníme pri nákupe IT a pri zapájaní verejnosti do projektov, že budeme zverejňovať štúdie ešte pred schvaľovaním projektov. Chýba tiež, čo z toho na konci bude mať občan. Či sa naozaj niekedy dosiahne stav, že raz dáte údaje štátu a štát si ich použije vo všetkých ďalších systémoch. Takéto konkrétne záväzky tam nie sú.

Čo na to Pellegriniho ľudia?

Dokážu nás počúvať. Momentálne majú veľmi malý tím. Bavíme sa s jedným poradcom a s asistentkou podpredsedu vlády. Zatiaľ chýba odborný tím, ktorý by prevzal národnú koncepciu informatizácie.

Hovoríte o situácii, keď časť ľudí zo sekcie informatizácie ministerstva financií neprešla pod Pellegriniho úrad. Má štát IT kapacity, aby ich nahradil, alebo musí hľadať nových ľudí vonku?

Pokiaľ vieme, oslovujú ľudí vo verejnej správe aj v komerčnom sektore. Myslím, že nie je ľahké nájsť ľudí, ktorí budú mať aj odborné kapacity a bude pre nich atraktívne isť do exekutívy a prevziať zodpovednosť za informatizáciu.

Žiadajú aj vás, aby ste im niekoho poradili?

Pýtajú sa aj nás. Samozrejme, radi posunieme informácie aj na platforme, že sa hľadajú kvalitní ľudia. Výber by mal prebiehať transparentne cez výberové konania. Naša úloha je na tej odbornej úrovni. Na digitálnej rade vlády leží náš návrh, aby štúdie boli verejne pripomienkované ešte predtým, ako sú schvaľované. Sedeli sme s Úradom pre verejné obstarávanie a otvorili sme tému nákupu IT. Treba sa pozrieť na to, či je v poriadku, že oproti predpokladanej hodnote zákazky sa dnes ušetria v priemere 4 percentá. My si myslíme, že to nie je v poriadku. Tiež na to, či je tam dostatok konkurencie. ÚVO má tiež záujem túto tému otvoriť, ak bude záujem z Pellegriniho úradu. Intenzívne tiež komunikujeme s Inštitútom finančnej politiky, ktorý prepisuje metodiku hodnotenia projektov.

Prečo je podľa vás vysúťažená cena v IT zákazkách tak blízko štátom odhadovanej cene?

Pomôžem si anekdotou – buď máme takých dobrých odhadovačov na strane štátu a naozaj sa dajú ušetriť iba 4 percentá, alebo tam nefunguje konkurencia. Keďže kedysi sa dalo ušetriť aj 10 percent, hovorí to o tom, že konkurencia tam nefunguje dobre. Štát by mal presne povedať, čo ide nakupovať, teda aký je predmet zákazky. Na to chceme zacieliť diskusiu medzi novým úradom a ÚVO, aby sa jasne povedalo, ako taký dobrý predmet IT zákazky vyzerá, či to musia byť monolitické megaprojekty, alebo ich vieme rozdeliť na menšie časti, či vždy jediným kritériom musí byť cena, alebo si vieme predstaviť aj iné metódy nákupu pre určité typy predmetu zákazky. Keď sme to predniesli pri pripomienkovaní národnej koncepcie, odpoveď bola – to my neriešime, to rieši ÚVO. Takže ÚVO to chce riešiť, len potrebuje partnera na druhej strane.

Čo by mal Pellegriniho úrad v praxi robiť?

Mal by povedať, k akému cieľovému stavu sa snažíme dostať, o čom sčasti už hovorí koncepcia. Keď ministerstvo príde s nejakým nápadom, mal by povedať, ako ten nápad bude hodnotiť. Centrálny úrad by mal povedať, že nemá zmysel kupovať servery alebo hardvér, že tu vzniká centrálna serverovňa, ktorú by mali všetci využívať. Takže napríklad Pellegriniho úrad by mal byť dozorca toho, že nové projekty budú centrálnu serverovňu využívať.

Zoberme si príklad 70-miliónovej IT zákazky Sociálnej poisťovne.

Viem pochopiť, že začali nakupovať systém v roku 2013 a počas obstarávania sa zmenili podmienky, ako má fungovať e-government, a prišla myšlienka centrálneho dátového centra. Problém je, že my dnes reálne nevieme, čo nakúpila Sociálna poisťovňa. Materiály, ktoré sú verejné, sú z roku 2012. To je jediná štúdia, ktorá existuje. Zadanie, ktoré vzniklo v procese obstarávania, nie je verejné, budeme sa ho dožadovať cez infožiadosť. Len potom vieme reálne posúdiť, či to riešenie za 70 miliónov je dobré alebo nie je. Jedna možnosť, ktorú Sociálna poisťovňa má, je, že všetko zruší a nanovo to obstará. To by znamenalo možno rok, dva zdržanie a nie je jasné, čo by to stálo. Ale ak poisťovňa už vedela, že sa pripravuje centrálny cloud, a napriek tomu zahrnula hardvér do svojej zákazky, je otázka, či to bolo to najlepšie, čo mohli v tom čase spraviť.

Platí teda, že pri IT tendroch sa opakujú staré chyby?

Nové sa síce ešte nerozbehli, ale s tými starými sa zatiaľ zásadne nevyrovnávame. Veľa sa hovorí o reštarte, ale z IT hľadiska reštart vždy nabehne do toho istého systému. Pokiaľ nenainštalujete aktualizácie, reštart sa vráti len tam, kde to bolo predtým. Opatrenia, ktoré presadzujeme do národnej koncepcie, sú takýmito aktualizáciami systému, aby reštart nenabehol do starého systému. Aj preto hovoríme, že ak reštart, tak poriadny.

Akú máte spätnú väzbu od IT dodávateľov?

Mám pocit, že sa tam formujú dve skupiny dodávateľov. Jedna skupina to víta a uvedomuje si, že to nefungovalo dobre v minulosti. Možno aj chápe, čo sa snažíme presadzovať a prečo. Potom je druhá skupina, ktorá nás vraj vníma ako deštruktívny prvok, ktorý z ich pohľadu iba odďaľuje čerpanie eurofondov. Naším cieľom je nájsť podporu v prvej skupine a druhá skupina nech sa potom zariadi.

Aká je miera zodpovednosti IT dodávateľov za stav informatizácie?

Nedá sa nájsť jediný vinník, ale aj firmy majú na dnešnom stave značný podiel. Keď vidím, že sa klient rúti do nejakého problému, snažím sa ho na to upozorniť, vysvetliť mu to. Treba k tomu pristupovať aktívne a keď je to potrebné, tak aj verejne. To sa podľa mňa nedialo vždy.

Keď vaša iniciatíva vznikala, hovorili ste, že chcete ísť aj príkladom, ako sa dajú veci robiť inak. Mali ste projekt voľby.digital, teraz pomáhate s obstarávaním novej webovej stránky SND. Čo sa teda robí inak?

Je to iné v dvoch oblastiach – v spôsobe nákupu a v tom, že ten proces je veľmi transparentný. Predtým, ako sa vypísalo obstarávanie, bol k tomu verejný workshop, čo chce SND dosiahnuť, na ktorom sa zúčastnili aj potenciálni dodávatelia. Pokiaľ ide o obsah, obstarávanie je nastavené na inú metódu, ktorá sa pri IT veľmi nepoužívala – a to je škoda. Jediným kritériom nie je cena, ale sú tam kritériá ako dizajn, vzhľad stránky, technické riešenie, kde sa preferuje použitie otvorených technológií. V týchto dňoch sa finalizuje hodnotenie ponúk. Chceme, aby každý člen odbornej komisie vysvetlil, prečo dal ponuke také hodnotenie a prečo víťazná ponuka vyhrala.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Verejné IT zákazky

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie