Denník N

Prieskumy sa vyrovnali, strach z imigrantov ťahá Britániu von z Únie

Referednové kytice: jedna za Brexit (vľavo) druhá za spoločnú budúcnosť vrámci EÚ. Foto – tasr/ap
Referednové kytice: jedna za Brexit (vľavo) druhá za spoločnú budúcnosť vrámci EÚ. Foto – tasr/ap

Ak niečo presvedčí Britov, aby v referende hlasovali za odchod, tak je to nesúhlas s vysokým počtom prisťahovalcov. Vlani prišlo do krajiny 330-tisíc ľudí, polovica z Únie.

Keď v roku 2004 otvorila Británia pracovný trh pre desať nových krajín EÚ, labouristická vláda vravela, že z týchto štátov príde na ostrovy tak 13-tisíc ľudí ročne. Pomýlila sa o jednu nulu, bol to desaťnásobok.

V roku 2010 nový premiér David Cameron sľuboval, že migráciu zníži na desaťtisíce, nie státisíce ročne. Ani jemu sa to nepodarilo.

Podľa údajov z konca mája prišlo vlani do Británie o 330-tisíc ľudí viac, ako z nej odišlo, polovicu tvorili ľudia z EÚ. Išlo o druhé najvyššie číslo v histórii.

Je to o imigrácii

Tieto dáta nemohli prísť v horšom čase. O dva týždne bude Británia v referende rozhodovať, či zostane v Európskej únii. Ak sa nakoniec väčšina voličov rozhodne, že je čas odísť, bude to najmä pre tému prisťahovalcov.

Prieskumy sa vyrovnali. Zotrvanie modrou, Brexit zelenou. zdroj - YouGov
Prieskumy sa vyrovnali. Zotrvanie modrou, Brexit zelenou. zdroj – YouGov

„Otázku migrácie vidia ľudia z kampane za brexit ako tému, na ktorej to môžu vyhrať,“ povedal pre Denník N Tim Haughton, politológ z Birminghamskej univerzity.

Najnovšie čísla o prisťahovalcoch sa premietli aj do prieskumov. Kým predtým mierne viedli zástancovia zotrvania v Únii, teraz sa čísla vyrovnali. Napríklad podľa YouGov je rozdiel iba jeden percentuálny bod. Stávkové kancelárie však stále dávajú nižší kurz na zotrvanie (1,4) ako na odchod (3,5).

„Téma imigrácie je darom pre kampaň za odchod z Únie, pretože obsahuje tri veci, ktoré radi zdôrazňujú: stratu suverenity, chybné hodnotenie elít a ťažkosti dosiahnuť zmysluplnú reformu v EÚ,“ napísal komentátor Financial Times Gideon Rachman.

Od roku 2004 prišlo z krajín Únie do Británie ďalších vyše 1,6 milióna ľudí. Migráciu chcú znížiť tri štvrtiny všetkých ľudí v krajine. Britská vláda s tým nič nenarobí, sloboda pohybu je jedným zo základných pilierov EÚ. Podľa projekcií OSN by do roku 2039 mal počet obyvateľov 65-miliónovej Británie zasa narásť o desať miliónov.

Väčšina štúdií hovorí, že európski imigranti krajine pomáhajú, zvyšujú HDP krajiny či platia viac daní, ako berú zo sociálneho systému. Bežný Angličan (práve v tejto časti kráľovstva je najvyšší podiel ľudí, ktorí budú hlasovať za brexit) však vidí plné školy či čakárne ľudí s čudným materinským jazykom, viní ich za stagnujúcu mzdu či nárast cien nehnuteľností.

„V Británii je všeobecný pocit, že tu bolo priveľa prisťahovalcov, čo ovplyvnilo verejné služby, pracovný trh a charakter niektorých miest,“ hovorí Haughton.

Strácame svoju krajinu

Dobre to vidieť napríklad v prístavnom meste Hull na severe Anglicka. Ako napísal Financial Times, do 260-tisícového mesta prišlo vyše 30-tisíc Európanov, nezamestnanosť je tu vyššia (8,8 percenta), ako je priemer krajiny (5,1 percenta).

„Ak ste obyvateľ Hullu z robotníckej triedy, cítite, že konkurencia narástla, že zamestnávatelia nie sú pod tlakom zvyšovať mzdy, a pozeráte sa na to ako na niečo negatívne,“ povedal pre denník Financial Times Matt Beech, odborník na britskú politiku z miestnej univerzity.

„Mám pocit, že svoju krajinu sme už stratili,“ hovorí 50-ročný mechanik, ktorý bude hlasovať za brexit.

Prídu mladí?

Bude to stačiť na to, aby si 23. júna Briti zvolili odchod z Únie? Odborníci vidia niekoľko faktorov, ktoré tomu nahrávajú. Napríklad vlani v parlamentných voľbách získali konzervatívci vyššiu podporu, ako im predpovedali prieskumy.

Podiel konzervatívnych voličov bol v prieskumoch podhodnotený a práve tí budú hlasovať za brexit. Podľa New York Times sa však agentúry snažili chyby v metodike napraviť.

Riziková je aj účasť mladých ľudí. Tí budú voliť najmä za zotrvanie Únie, starší ľudia chcú brexit. Na rozdiel od nich však mladí často vo volebný deň k urnám neprídu.

Na druhej strane, ako napísal britský analytik Peter Kellner, v minulých referendách pár týždňov pred dňom D ľudia zvažovali, že posunú krajinu novým smerom, no napokon sa rozhodli pre status quo. Je možné, že sa tak stane aj tento rok.

„Dokážu tieto obavy z imigrácie prevážiť ekonomické a strategické výhody členstva v EÚ? Zatiaľ sa toho neobávam. Ale nebol by som úplne prekvapený, ak by sa Británia 23. júna rozhodla inak,“ napísal Rachman.

Tento text ste mohli čítať vďaka vášmu predplatnému Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.

Brexit

Teraz najčítanejšie