Denník N

Muž, proti ktorému Francúzsko štrajkuje, to môže dotiahnuť až na prezidenta

Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron. Foto - TASR/AP
Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Minister hospodárstva Emmanuel Macron je najväčším symbolom reforiem v krajine a jeden z najpopulárnejších politikov. Demonštranti doňho hádžu vajíčka.

Emmanuel Macron má všetko, čo k úspechu francúzsky politik potrebuje: skúsenosti, vek aj popularitu. Navyše, nemajú ho rady staré gardy Socialistickej strany a boja sa ho konzervatívni pravicoví politici.

Minister hospodárstva je tvárou reforiem, pre ktoré pár dní pred majstrovstvami Európy vo futbale štrajkujú železničiari. Môže za to najmä jeho reforma zákonníka práce, ktorou chce de facto zrušiť 35-hodinový týždenný pracovný čas a tiež výrazne obmedziť ochranu pracujúcich, ktorých bude možné jednoduchšie prepustiť.

Žĺtky vo vlasoch

A kým vláda reformu obhajuje s tým, že posilní zamestnanosť, odbory sa obávajú, že bude viesť k opaku.

V pondelok na Macrona zaútočili rozhnevaní demonštranti. Na parížskom predmestí Montreuil doňho hádzali vajíčka a kričali Vypadni! „Nepočúvajú, sú urazení,“ povedal podľa francúzskej stanice RFI so žĺtkami vo vlasoch.

Takéto incidenty nie sú vo francúzskej politike výnimočné. Vajíčka schytal aj neúspešný kandidát na prezidenta z roku 2002, socialista Lionel Jospin. Rovnako polícia musela chrániť aj Nicolasa Sarkozyho na konci jeho prezidentského mandátu. „Nehovorím o texte zákona s vajcami a palicou,“ povedal Macron podľa Le Monde po incidente.

Aj napriek tomu, že reformy znížili jeho obľúbenosť, patrí medzi najpopulárnejších politikov v krajine. Je populárnejší ako premiér Manuel Valls aj ako prezident Francois Hollande. Aj preto sa o ňom hovorí ako kandidátovi socialistov v budúcoročných prezidentských voľbách.

„Len malý parížsky svet je posadnutý touto otázkou,“ odbil Marcon otázky týkajúce sa jeho kandidatúry v rozhovore pre Les Échos Minister čaká na rozhodnutie svojho prezidenta Hollanda, ktorý sa k opätovnej kandidatúre stále nevyjadril. Podľa prieskumov mu však verí rekordne málo Francúzov, čo môže byť dôvodom na uvoľnenie nominácie Socialistickej strany pre mladého a populárneho ministra.

„Ak bude mať do decembra Francoise Holland stále len 14- až 15-percentnú podporu v prieskumoch a ak Emmanuel Macron bude mať okolo 28 až 30 percent, prirodzene bude kandidátom on,“ povedal pre televíziu BFM TV Gérard Collomb, starosta Lyonu a člen Socialistickej strany.

Francúzsky prezident Francois Hollande a minister hospodárstva Emmanuel Macron. Foto - TASR/AP
Francúzsky prezident Francois Hollande a minister hospodárstva Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

 

Celkovo v popularite vedie bývalý premiér a súčasný starosta mesta Bordeaux Alain Juppé. Ten sa chce budúci rok uchádzať o post prezidenta za Republikánov.

V primárkach naplánovaných na november sa však bude musieť popasovať s exprezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorého od snahy kandidovať neodradila ani prehra s Hollandom pred štyrmi rokmi.

Sarkozyho by zdolal

Podľa posledných prieskumov by Macron Sarkozyho v prvom kole porazil a do druhého by šiel so šéfkou Národného frontu Marine Le Penovou. Macron by získal 22 percent, kým Sarkozy 18 percent a Le Penová až 26 percent. Ak by však za socialistov kandidoval Hollande, podľa prieskumu by skončil už v prvom kole so 16 percentami hlasov, pričom ostatní dvaja kandidáti by získali rovnaký počet hlasov ako v prípade kandidatúry Macrona.

Ak by sa však zmenil kandidát Republikánov a v boji o post prezidenta by nekandidoval Sarkozy, ale Juppé, Macron by skončil na treťom mieste s 20 percentami, Le Penová na druhom s 26 percentami hlasov a voľby by vyhral Juppé s 29 percentami.

Hollande si Marcona vybral za svojho ekonomického poradcu, keď v roku 2012 vyhral voľby. Neskôr ho podporoval ako ministra hospodárstva pri tvorbe súčasnej reformnej vlády v roku 2014. A práve Macron sa stal jej najväčším symbolom.

Minister je jeden z mála francúzskych politikov, ktorý sa usiluje o smerovanie krajiny vrámci EÚ. Pravidelne kladie dôraz na európsku integráciu, a to aj v čase nárastu európskeho skepticizmu v jednej zo zakladajúcich krajín EÚ.

Ďalším problémom sú jeho potenciálni voliči. Macron je veľmi populárny medzi konzervatívnymi voličmi, menej však medzi socialistickými.

„Je veľmi populárny medzi rovnakými voličmi ako Juppé – starší voliči, dôchodcovia a všeobecne ľudia, ktorí volia pravicu,“ cituje Politico Estebana Pratviela z prieskumnej agentúry IFOP. „Takže bude čeliť tradičnému problému – ak ľudia stoja pred voľbou medzi dvoma alternatívami, skôr zahlasujú za overené riešenie.“

Macron však musí presvedčiť nielen voličov Socialistickej strany, ale aj svojich kolegov, že je vhodný na najvyšší post v krajine. Alebo sa uchýliť k poslednému riešeniu – počkať počas Hollandovej kandidatúry a poriadne sa pripraviť na ďalšie voľby v roku 2022.

Založil hnutie Vpred

Ani nie rok pred prezidentskými voľbami, ktoré stále nemajú jasných kandidátov, založil francúzsky minister nové politické hnutie. Nazval ho En Marche (v preklade Vpred). Naďalej však zároveň zostáva členom Socialistickej strany.

Hoci je Macron bývalý investičný bankár a zarobil slušné peniaze v londýnskych bankách Rothschild, nie je to žiadny Donald Trump. Do nového politického hnutia prispel vlastnými zdrojmi, no stále to nie je dosť. En Marche preto potrebuje ďalšie peniaze a cesta k nim je trochu komplikovaná.

Macron sa totiž zaviazal, že od členov nebude vyberať členské príspevky. Navyše mu situáciu komplikuje fakt, že ako nová strana nemôže počítať s verejným financami, ktoré vyplývajú z počtu hlasov a zvolených poslancov.

Aj keby chcel Macron získať financie od bohatých krajanov v Londýne, bráni mu v tom francúzske právo, podľa ktorého nemôže jeden príspevok pre politickú stranu presiahnuť 7500 eur ročne.

Už aj s pojmom nová strana má súčasný minister problém. Snaží sa ju prezentovať ako istý druh think tanku a masovej organizácie. V tejto platforme by jej členovia mali prichádzať s novými názormi, ktoré by prispeli k zlepšeniu francúzskej ekonomiky aj spoločnosti. Hnutie už rozposlalo maily svojim podporovateľom, od ktorých žiada financie.

„V roku 2016 získala Socialistická strana z verejných zdrojov 25 miliónov eur, Republikáni 19 miliónov a (krajne pravicový) Národný front 5 miliónov eur,“ stálo v maile s tým, že hnutie doteraz vyzbieralo 400-tisíc eur od tisícky občanov. „Nemali by sme byť naivní: ak chceme zmeniť politiku s cieľom zmeniť aj spoločnosť, musíme byť organizovaní. A to stojí peniaze.“

Reformné návrhy

Podľa posledných údajov má hnutie od svojho vzniku začiatkom apríla viac ako 50-tisíc členov, ktorí môžu patriť do ktorejkoľvek tradičnej strany s výnimkou krajne pravicového Národného frontu.

Minister je pre svoje hnutie terčom kritiky predovšetkým v radoch opozície a najmä Republikánov exprezidenta Nicolasa Sarkozyho. Mnohí ho obviňujú, že chce zmeniť zaužívané rozdelenie francúzskej politiky na pravicu a ľavicu.

Jeho nápad založiť platformu už kritizujú aj jeho kolegovia zo Socialistickej strany vrátane Jeana-Christopha Cambadélisa. Tradičný ľavicový politik ministra podľa Les Échos varoval, že sa vybral po zlej ceste.

Napriek kritike si však mnohí všímajú, že platforma En Marche môže byť vytvorená s cieľom ovplyvniť hlavné témy blížiacej sa prezidentskej kampane. Hnutie totiž prichádza s reformnými návrhmi, ako je tvorba pracovných miest, riešeniami pre hrozby terorizmu alebo návrhmi na zlepšenie vzdelávacieho systému.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie