Kto sú naši izraelskí spojenci a komu sa treba vyhnúť?

Autor je teológ, Evangelická teologická fakulta Univerzity Karlovy v Prahe

V pondelok 30. mája vznikla v Národnej rade Skupina spojencov Izraela. Zapojilo sa do nej 16 poslancov. Pochádzajú zo všetkých politických strán s výnimkou ĽSNS. Členmi skupiny sú tiež dvaja podpredsedovia parlamentu, Martin Glváč a Andrej Hrnčiar.

Na spojenectve s Izraelom a na jeho verejnej deklarácii samozrejme nie je nič zlé. Ustanovujúcej schôdze sa však okrem slovenských poslancov a izraelského veľvyslanca zúčastnila aj delegácia, ktorej zloženie je prinajmenšom problematické – a nezodpovedá postojom a záujmom Slovenskej republiky.

S kým máme tú česť?

Na čele izraelskej delegácie stál poslanec izraelského parlamentu Jaakov Margi zvolený za stranu Šas. Tá patrí medzi kontroverzné politické sily v Izraeli. Hlási sa k ultraortodoxnej vetve judaizmu a jej postoje by boli v akejkoľvek demokratickej krajine považované za extrémistické či dokonca fašistické. Nejde pritom len o očakávané prejavy hlbokého náboženského konzervativizmu, akým je napríklad to, že neumožňuje ženám kandidovať vo voľbách. Jej zakladateľ a dlhoročný duchovný vodca, rabín Ovadja Josef opakovane pútal pozornosť svetových médií nabádaním k vyhladeniu Palestínčanov a k usmrteniu prezidenta ich samosprávy Mahmúda Abbása.

Tieto výzvy zaznievali napríklad počas jeho prejavov v synagóge za použitia príkladného starozákonného jazyka: „Pán odplatí skutky Arabov na ich vlastné hlavy, zničí ich semeno, vyhladí a vyhubí ich, a vyparia sa z tohto sveta.“ Samotné vraždenie malo mať rozličné podoby od genocídy realizovanej armádou Izraela po Bohom zoslanú morovú epidémiu.

Ďalším prirodzeným cieľom strany Šas bola izraelská LGBT komunita. Tú v roku 2008 poslanec Nissim Zeev obvinil z uskutočňovania sebadeštrukcie izraelskej spoločnosti a židovského národa. Dodal tiež, že gejovia a lesby sú „epidémiou nákazlivejšou než vtáčia chrípka“.

Jaakov Margi

Samotný poslanec Jaakov Margi zas vyvolal medzinárodný škandál vo februári tohto roka, keď navštívil Krym a stretol sa s okupačným premiérom Sergejom Aksjonovom. Margi počas svojej návštevy pochválil miestne orgány za podmienky, ktoré vytvorili miestnej židovskej komunite, a spochybnil správy o jej prenasledovaní po anexii Krymu: „Vidím ľudí žiť svoje životy, navzdory veľmi odlišnému obrazu, ktorý sa mi niektorí ľudia snažili vykresliť (pred touto návštevou).“

Pre Slovensko tieto výroky predstavujú problém nielen preto, že ako súčasť Európskej únie stojíme na strane Ukrajiny, ktorá Margiho konanie ostro odsúdila, ale aj preto, že bratislavský rabín Miša Kapustin pred rokom 2014 pôsobil práve na Kryme, a opustil ho po opakovaných antisemitských útokoch, ktoré popísal vo svojom rozhovore pre denník SME. Výroky poslanca Margiho tak nepriamo útočia na významnú postavu slovenskej židovskej komunity.

Strata súdnosti

Jeden z iniciátorov vzniku skupiny, poslanec Marek Krajčí (OĽaNO-Nova) na tlačovej konferencii uviedol: „V súčasnosti oceňujeme úlohu Izraela ako stabilnej slobodnej demokracie v regióne, ktorá rešpektuje a chráni občianske práva a slobody, vrátane snahy zaručiť prístup k svätým miestam vo Svätej zemi pre všetky náboženské komunity.“

Ak je priateľské zbližovanie s Jaakovom Margim kontroverzné, tak vyššie uvedené vyjadrenie svedčí o úplnej strate súdnosti. Nie je možné vyzdvihovať Izrael ako demokraciu usilujúcu o porozumenie a ochranu ľudských práv, stojac vedľa človeka, ktorého strana neumožňuje ženám kandidovať, útočí na LGBT ľudí a vyzýva k vyvraždeniu arabského obyvateľstva Palestíny.

Poslanci hovorili aj o znepokojení z rastu antisemitizmu vo svete. Vznik tejto skupiny však rozhodne nemožno vnímať ako krok v boji proti uvedenému druhu nenávisti. Táto úvaha funguje len prvoplánovo – do skupiny sa ako jediní nezapojili zástupcovia Kotlebovej ĽSNS. V skutočnosti sú však ĽSNS a Šas prirodzenými názorovými spojencami, či už v otázke anexie Krymu, alebo v otázke ľudských práv, LGBT ľudí, rodovej rovnosti či moslimov arabského pôvodu. Obe strany sa nezhodnú jedine na tom, ktorá menšina žijúca na Blízkom východe je zlom, proti ktorému je nutné bojovať. Extrémizmus však extrémizmom poraziť nemožno – a ak má byť tabuizovaná spolupráca s kotlebovcami, mali by sme rovnako pristupovať aj k ich izraelským ideovým príbuzným.

Aj spojenci môžu kritizovať

Spojenectvo s Izraelom je, samozrejme, pozitívnou vecou. Vzájomná spolupráca môže byť prínosná napríklad na poli vedy a výskumu či vo vojenskej a hospodárskej oblasti. Je novovytvorená skupina pre takéto spojenectvo reálnym prínosom?

Vytvorenie skupiny nie je oficiálnym zahraničnopolitickým aktom. Vzťahy Slovenska a Izraela upravujú viaceré zmluvy, napríklad Asociačná dohoda medzi Úniou a Izraelom či bilaterálne dohody o ochrane investícií, voľnom obchode atď. Vznik skupiny poslancov pritom na tejto zadefinovanej spolupráci nič nemení.

Izrael je navyše pragmatickou krajinou, potrebuje európsky trh, a na medzinárodnej scéne potrebuje silných spojencov. Tí pritom nemusia byť nekritickí. Obamova administratíva kritizovala viaceré kroky vlády Benjamina Netanjahua, Izrael a USA však naďalej zostávajú spojencami. Obchodu a spolupráci nebráni dokonca ani faktické uznanie samostatnosti Palestíny zo strany Švédska a Francúzska.

Skupina spojencov Izraela však zatiaľ dokázala jedinú vec: legitimizovala nábožensko-nacionalistický radikalizmus. Spojenectvo s Izraelom však nemusí zahŕňať tlačové konferencie s extrémistami izraelského parlamentu. Viaceré krajiny dokážu spolupracovať s Izraelom a podporovať ho, pričom sa zároveň neboja vytvárať tlak na dodržiavanie ľudských práv a zlepšenie prístupu k moslimskému obyvateľstvu Gazy a Západného brehu.

Naše spojenectvo by malo byť pragmatické – a nesmie vytvárať priestor izraelskej extrémnej pravici, pokiaľ máme skutočný záujem bojovať proti tej slovenskej. Poslanci všetkých politických strán, vrátane dvoch podpredsedov Národnej rady, by sa nemali strániť iba miestnych kotlebovcov, ale rovnako by sa mali vyhýbať extrémistickým politickým silám vo svete. Skutoční spojenci Izraela by nemali dodávať váhu skupinám, ktoré by sme nikde inde vo svete podporovať nechceli.