O čom bolo odstránené dielo Denisy Lehockej v Národnej galérii

Keď sa Národná galéria v 70. rokoch prestavovala, riaditeľ Karol Vaculík chcel do jej priestorov umiestniť umelecké dielo. Okrem toho, že to tak robili už „starí Gréci“, robilo sa to tak aj v sedemdesiatych rokoch. Nešlo iba o reprezentáciu, ale aj o kultiváciu verejného priestoru. Umenie ako súčasť verejného života.

Riaditeľ Vaculík vtedy uvažoval o mozaike Ľudovíta Fullu, ktorú chcel umiestniť na čierne bridlicové stĺpy. K neomoderne pridať klasiku. Možno urobil chybu, keď v čase normalizácie uvažoval o motíve madony, no jeho zámer potopilo skôr zvyšovanie rozpočtu a potreba dodržať termín ukončenia. Pri takých veľkých stavbách sa rozpočet zvyšuje vždy, a kto už niekedy prerábal kúpeľňu, vie, že pravidlo je univerzálne.

My sme boli v podobnej situácii, chceli sme dostať do priestorov umenie na mieru.