Denník N

Lajčák začínal kariéru v KSČ, no v životopise to nemá a nechce o tom hovoriť

Časť prihlášky Miroslava Lajčáka do KSČ. V článku uvádzame jej kompletné znenie.
Časť prihlášky Miroslava Lajčáka do KSČ. V článku uvádzame jej kompletné znenie.

Kandidát vlády na post šéfa Organizácie Spojených národov bol v 80. rokoch oddaný socializmu. Denník N má jeho prihlášku do komunistickej strany. Šéf diplomacie sľúbil o minulosti prehovoriť, ale neskôr odkázal, že nič nepovie.

„Môj život je najlepším dôkazom mojej nestrannosti. Nikdy som neprijal rozhodnutie, s ktorým by som nebol sám spokojný,“ povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v utorok na valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ktorej by chcel šéfovať. Na rokovaní prvýkrát verejne prezentoval, prečo by mal funkciu získať práve on.

Aký bol začiatok kariéry Lajčáka, ktorý má šancu zapísať sa do svetových dejín diplomacie? O post generálneho tajomníka OSN dnes súperí ako nestraník v službách Smeru. Vo vláde Roberta Fica tretíkrát robí šéfa diplomacie, do jeho Smeru však nevstúpil.

S premiérom Ficom ich spája aj členstvo v Komunistickej strane Československa, obaja do nej vstúpili ako mladíci. A rovnako oboch dráždia otázky týkajúce sa ich komunistickej minulosti.

Presvedčený komunista

Denník N má prihlášku Lajčáka do KSČ, ktorej originál je v Národnom archíve v Prahe. Lajčák sa podľa archívneho dokumentu stal členom v roku 1983 ako dvadsaťročný, keď študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), čo bola za socializmu záruka úspešnej kariéry.

Premiér a šéf diplomacie. foto N - Tomáš Benedikovič
Premiér a šéf diplomacie. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Vyhlasujem, že som bol oboznámený so stanovami strany, uznávam program a ciele Komunistickej strany Československa, vo svojom konaní sa budem riadiť učením marxizmu-leninizmu, stanovami strany a plniť povinnosti a zverené úlohy tak, aby som mohol so cťou nosiť hrdé meno člena strany.“ Záväzok, bez ktorého nebolo možné získať červenú stranícku knižku, podpísal Lajčák 6. mája 1983.

O členstvo prejavil záujem už ako stredoškolák. Kandidátom na vstup sa stal 14. mája 1981 ako 18-ročný študent gymnázia v Banskej Štiavnici.

Na štiavnickom gymnáziu vtedy vychovávali budúce kádre komunistickej strany. Lajčák tam prešiel z bratislavského gymnázia – posledný ročník bol prípravkou pre mladých ľudí z lojálnych komunistických rodín na štúdium v Moskve. Medzi priority patrila výučba ruštiny. Na MGIMe študovali aj exministri zahraničia Ján Kubiš (nominant Smeru) a Eduard Kukan z SDKÚ, ako aj spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.

V životopise priloženom k prihláške do KSČ Lajčák uisťuje, že bude oddaným straníkom. „Pochádzam z rodiny, kde obidvaja rodičia sú dlhoročnými členmi KSČ. Už rodinné prostredie je zárukou toho, že som si dôkladne osvojil materialistický svetonázor, že som sa vysporiadal s náboženskou otázkou.“ Oboch rodičov mal v straníckych orgánoch. Otec pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a praxe výstavby strany Vysokej školy politickej Ústredného výboru KSČ v Bratislave. Matka učila na bratislavskej základnej škole.

Po maturite šiel Lajčák na Právnickú fakultu UK v Bratislave, kde sa v rokoch 1981 až 1982 zapojil do práce základnej organizácie KSČ. Rok tam chodil aj na stranícke školenia – Dejiny KSČ. Keď v septembri 1982 prešiel do Moskvy, navštevoval večernú funkcionársku školu SZM.

Súčasťou jeho prihlášky do komunistickej strany sú aj posudky troch ručiteľov. Ich mená sú zabielené (v inej časti archívnych materiálov však odkryté). Lajčáka odporúčali do strany vziať aj pre jeho výborné študijné výsledky a svedomité plnenie úloh.

Jeden z ručiteľov, ktorý Lajčáka poznal zo spoločného štúdia v Moskve, o ňom napísal: „Má správne politické názory, ktoré aj aktívne presadzuje. Má vrelý vzťah k Sovietskemu zväzu. Takisto jeho morálka a charakterové vlastnosti sú predpokladom toho, že bude platným členom KSČ.“

V prvom ročníku na MGIMe sa Lajčák dočkal červenej straníckej knižky. Jeho vstup schválili 17. mája 1983.

Celá prihláška Miroslava Lajčáka do KSČ

Slovo nedodržal

Lajčák najprv sľúbil, že o svojej minulosti prehovorí. Pred dvoma týždňami, keď vláda schválila jeho kandidatúru, ministrov hovorca Peter Stano tvrdil, že odpovedia aj na otázky, prečo sa Lajčák hlásil do KSČ a ako dnes vníma svoje rozhodnutie.

Neskôr zaslal mail, že „minister nemá problém na toto odpovedať“, ale do 7. júna, keď bude verejné vypočutie v OSN, nestíha, no potom všetko na osobnom stretnutí vysvetlí.

„Híring v OSN je za nami a ako som sľúbil, pošleme vám odpovede,“ zaslal Stano další e-mail. O pár hodín už sľub neplatil a hovorca Stano zaslal stanovisko: „Minister Lajčák prehodnotil svoje pôvodné stanovisko vyjadriť sa k týmto otázkam, pretože nemá záruku objektívnosti a nezaujatosti pri spracovaní a prípadnom okomentovaní jeho odpovedí.“

Kariéru istila aj stranícka knižka

V 80. rokoch, v čase Lajčákovho vstupu, bolo už desaťročia zrejmé, že komunistická strana nestrpí kritikov. Nebol to síce čas politických procesov, ktoré končili rozsudkami smrti ako v päťdesiatych rokoch, mnohí ľudia sa však stále ocitali na okraji spoločnosti len preto, že nesúhlasili s tým, čo režim páchal, mali v rodine emigrantov alebo len preto, že neskrývali svoju vieru. „Nepriateľov“ štátu prenasledovala Štátna bezpečnosť.

archívna snímka zväzáci pionieri privítanie stranícka vládna návšteva československý prezident Gustáv Husák komunistický politik Slovák štátnik generálny tajomník ÚV KSČ bývalí prezidenti komunisti
Rok 1984, vítanie Gustáva Husáka. V tom čase bol už Lajčák rok členom komunistickej strany. Foto – TASR

Historik Patrik Dubovský si myslí, že vstupovať do strany v 80. rokoch mohlo byť prejavom nevedomosti o režime, karierizmu a poslušnosti voči rodičom, ktorí mu vysvetlili, že toto je cesta bezpečného kariérneho postupu. „Negatíva komunistického režimu, ktoré tu boli, sa nebrali do úvahy. Sledoval sa veľmi jasný, dobre naformulovaný kariérny postup – či už diplomata, alebo kádrového pracovníka komunistickej strany, vysoko odborného, čo okrem iného znamenalo sociálne zabezpečenie či možnosť cestovať do zahraničia,“ opisuje kontext 80. rokov minulého storočia Dubovský, pracovník Ústavu pamäti národa.

Na moskovský inštitút sa dostali len preverení študenti z komunistických rodín. Dubovský kriticky vníma, že na diplomatickú službu boli pripravovaní pod kontrolou sovietskej medzinárodnej politiky. „Podľa môjho názoru aj pod kontrolou KGB, ktorá sa tam mohla pokúsiť niektorých mladých študentov zverbovať za agentov,“ dodáva historik.

Dubovský, ktorý pracoval aj ako pozorovateľ EÚ v bývalej Juhoslávii, považuje Lajčáka napriek jeho členstvu v KSČ za dobrého diplomata, ktorý si získal rešpekt najmä pôsobením na západnom Balkáne, v Bosne a Hercegovine. „Bol užitočným politikom aj v prospech nesrbských národností.“

Na bilborde Smeru, ktorého členom nie je. foto N - Vladimír Šimíček
Na bilborde Smeru, ktorého členom nie je. Foto N – Vladimír Šimíček

Aj premiér Robert Fico po tom, ako vláda schválila Lajčákovu kandidatúru na post šéfa OSN, vyhlásil, že vrcholom jeho kariéry bola práca v Bosne a Hercegovine.

Premiér hneď na začiatku tlačovej besedy hovoril, že si dovolí novinárom „trošku oživiť pamäť a pripomenie, čím prešiel minister počas svojej bohatej diplomatickej a zahranično-politickej kariéry“. Ako v roku 1988 nastúpil na socialistické ministerstvo zahraničných vecí, nerozoberal. Začal až rokom 1994, keď sa stal vo veku 31 rokov historicky najmladším veľvyslancom Slovenska – pôsobil v Japonsku.

Životopisy bez členstva v KSČ

V oficiálnom Lajčákovom životopise na webovej stránke ministerstva nie je zmienka o jeho členstve v KSČ. Rovnako chýba aj v životopise premiéra Fica.

Video: Fico v prezidentskej kampani, v čase 2:10 hovorí aj o katolíckej viere

Fica nahnevalo, keď denník SME v januári 2014 pred prezidentskými voľbami zverejnil jeho prihlášku do komunistickej strany z 80. rokov, v ktorej písal, aký je „prísny ateista“. Vo volebných videách sa v tom období prezentoval ako katolík. Na otázky odmietal odpovedať a noviny obvinil z posadnutosti.

Okrem Lajčáka chce od januára riadiť OSN desať kandidátov. O nástupcovi Juhokórejčana Pan Ki-muna by sa malo rozhodnúť na jeseň.

Teraz najčítanejšie