Matky chcú flexibilitu, no na čiastočný úväzok pracuje len sedem percent z nich. Aj preto sú doma dlhšie

V septembri nastupujú deti do škôlok, pre mnohé ženy to znamená návrat do pracovného kolotoča po materskej či rodičovskej dovolenke. Pre veľa z nich je kľúčové dostať od zamestnávateľa časovú flexibilitu alebo kratší úväzok. To však nie je na slovenskom pracovnom trhu samozrejmosťou.

„Matky si potrebujú vyjednať flexibilné podmienky. To nie je rozmar, aby mali voľný čas, ale je to často nevyhnutnosť. Škôlky sú otvorené väčšinou do piatej, tak to jednoducho potrebujú stihnúť,“ pomenúva realitu matiek Terézia Miháliková v rozhovore videopodcastu O čom ženy nehovoria.

Zatiaľ čo na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len 7 percent žien, v iných európskych krajinách je to bežnejšie. Podľa štatistiky Eurostatu z roku 2023 je priemer EÚ okolo 30 percent, ale v Rakúsku či Holandsku pracuje na kratší úväzok až okolo 70 percent žien.

Ak matky nemajú možnosť realizovať sa v práci preto, že im zamestnávateľ nevyjde v ústrety, prispieva to k celkovej diskriminácii žien.

Veronika Szombath má dve deti – s prvým dieťaťom bola doma kratší čas, s druhým strávila na materskej a rodičovskej dovolenke celé tri roky. V rozhovore rozpráva aj o tom, ako vystupovala na nedávnych pracovných pohovoroch. „Som veľký fanúšik otvorenej komunikácie – vyložiť karty na stôl, otvorene pomenovať, ako sa veci majú, čo potrebujem, a odkomunikovať si to už v úvodnej fáze pohovoru.“

Aká je súčasná situácia žien matiek na slovenskom pracovnom trhu? Je byť matkou stále skôr nevýhoda?

Terézia Miháliková: Začnem tým, ako to majú ženy mamy, ktoré sa vracajú naspäť do práce. Majú veľmi veľa nezodpovedaných otázok od toho, kam sa vrátia, k akému zamestnávateľovi, až po to, či u nového zamestnávateľa majú šancu uspieť v konkurencii kandidátok, ktoré kariérnu pauzu nemajú.

Potrebujú si aj vyjednať flexibilné podmienky. To nie je rozmar, aby mali voľný čas, ale je to často nevyhnutnosť. Škôlky sú otvorené väčšinou do piatej, tak to jednoducho potrebujú stihnúť, Rozmýšľajú, ako to celé budú stíhať, zvládať. Pri návrate do práce riešia naozaj veľmi veľa vecí.

A keď sa to všetko podarí, zase je tam veľký tlak, aby to zvládali na sto percent. Niekedy aj ich okolie očakáva, aby boli výborné mamy a zároveň výborné zamestnankyne, podnikateľky, a niekedy na seba v tomto smere tlačia aj ony samy.

Do všetkého vstupuje ešte aj faktor, ako to majú doma – či majú starostlivosť o domácnosť a povinnosti v rodine rovnomerne rozdelené alebo je to prevažne na nich. Ak je to len na nich, tak je to určite náročné.

Výskum, ktorý pre organizáciu Pracujúce mamy realizovala agentúra IPSOS, ukázal, že stúpa počet žien, ktoré sa už po materskej či rodičovskej dovolenke nevracajú do pôvodného zamestnania. V roku 2022 ich bolo 48 percent, vlani už 57 percent. Vypovedá to práve o tom, že zamestnávatelia nevychádzajú ženám v ústrety?

Terézia Miháliková: Áno, identifikovali sme, že toto číslo stúpa – vplývajú na to viaceré faktory. Prvý je nedostatočná komunikácia na oboch stranách – návrat je šitý horúcou ihlou z obidvoch strán. Niekedy ani samotní manažéri netušia, že majú v tíme ženu, ktorá sa vráti, ak napríklad nastúpili až po jej odchode na materskú, a potom nemajú kapacitu riešiť to alebo vychádzať jej požiadavkám v ústrety.

Niekedy sa samotná žena zamestnankyňa ozve na poslednú chvíľu, a keď jej požiadavky nie sú splnené, cíti sa neprijatá, nechcená a odchádza. Tomu by sa dalo predísť, ak by spolu obidve strany začali komunikovať skôr a hľadali riešenia, ako by sa to dalo.

Pre väčšinu žien matiek je skutočne veľmi kľúčová flexibilita, dokazujú to mnohé štatistiky. Aj z nášho výskumu s agentúrou IPSOS vyšlo, že až polovica žien chce pracovať na skrátený úväzok. A to nemusí byť len polovičný. To môže byť aj šesťdesiat-, osemdesiatpercentný, jednoducho skrátený.

A keď toto nedostanú, odchádzajú inam. Len sedem percent žien u nás reálne pracuje flexibilne, pritom tu máme veľmi veľký dopyt, aby tak mohli fungovať. Priemer Európskej únie je okolo 30 percent žien pracujúcich na skrátené úväzky. Sú krajiny, kde je to bežné, a tam je to až okolo 70 percent, napríklad v Holandsku.

Aj dáta zo štúdie vypracovanej v USA ukázali, že veľmi vysoké percento žien uprednostňuje flexibilný pracovný čas pred výškou platu. Avšak pri skrátených úväzkoch žien sa objavujú dvojaké argumenty – prvý, že zamestnávateľ i tak navalí žene rovnako veľa roboty, ako keby išla na sto percent. A druhý, že žena s flexibilným úväzkom sa ulieva. Vo firmách tak vzniká pnutie. Existuje na to nejaké transparentné riešenie?

Terézia Miháliková: Veľmi dôležitá je otvorená komunikácia a vyloženie kariet na stôl. Je to tabu téma. Zamestnávateľ sa