Objavovanie Ázie nás stálo rovnako ako život v Prahe. Ušetriť sa dá všade, vravia českí cestovatelia

Martina Bařtipánová a Matěj Smola z projektu Umění cestovat spolu za posledných šesť rokov navštívili šesťdesiat krajín. V rozhovore opisujú, prečo cestovanie nie je len pre boháčov, a povzbudzujú ľudí, ktorí majú obavy z nedostatočnej znalosti angličtiny. „Podľa nás je škoda pre neznalosť jazyka cestovanie úplne vyradiť zo života,“ vraví Smola.

V rozhovore sa okrem iného sa dočítate:

• ako sa masový turizmus obracia proti samotným turistom;
• akým chybám sa vyhnúť pri plánovaní ciest;
• na čo si dať pozor na Bali či v Albánsku.

Aké sú výhody cestovania mimo hlavnej sezóny?

Martina: Najväčšou výhodou je určite cena, cez leto sú ceny najvyššie za rok. Keď si ľudia na cestovanie vyberú jesenné alebo napríklad aj jarné mesiace, na letenkách a na ubytovaní dokážu veľa ušetriť. Nižšie ceny môžu byť aj v samotnej destinácii, kde majú reštaurácie často dvojaké menu – na letnú sezónu a mimo nej.

Matěj: V poslednom čase sa ceny v destináciách všeobecne veľmi zvyšujú. Riešili sme to napríklad na Madeire, kde v sezóne ceny rastú aj trikrát rýchlejšie než mimo nej – je to naozaj cítiť.

Keby sme mali niekomu odporučiť podobné destinácie, určite by sme zvolili skôr september alebo október, a to nielen pre nižšie ceny, ale aj príjemnejšie počasie a menšie davy. Júl a august sú najviac turistické.

Kam by ste s ohľadom na počet turistov pokojne vyrazili mimo sezóny, ale počas nej to kvôli vysokej návštevnosti skôr neodporúčate?

Matěj: Povedal by som, že to platí pre všetky destinácie.

Martina: V rámci Európy zrejme úplne všade. Európske mestá totiž v letných mesiacoch zažívajú naozajstné peklo. Mimo sezóny by som určite vyrazila aj kamkoľvek na juh, či už je to Taliansko, alebo Španielsko, pri ktorých je dobré myslieť na počasie. Komu by sa v štyridsiatich stupňoch chcelo chodiť po rozpálenom meste?

Ak vám to pracovná a rodinná situácia umožňuje, skúste si cestu naplánovať radšej na začiatok jesene alebo na jar, keď sú teploty príjemnejšie. Ak takú možnosť nemáte, vyberte si v lete skôr severné destinácie.

Niektoré destinácie bývajú plné turistov celoročne. Kde napríklad nemusí platiť výhoda prázdnejších miest vďaka cestovaniu mimo sezóny ? 

Martina: Je pravda, že na jar sme navštívili napríklad talianske mestá a pri najznámejších pamiatkach boli davy už aj v tomto období. Cestovanie je dnes také dostupné, že aj mimo sezóny pribúda turistov. Najviac tým trpia asi európske mestá, ale napríklad aj spomenutá Madeira alebo Kanárske ostrovy.

Matěj: Masový turizmus sa niekde snažia regulovať práve aj cenami. Každým rokom je preto cítiť, že sa cestovanie postupne predražuje aj mimosezónne.

V čom okrem cien sa podľa vašich skúseností líšia destinácie, ktoré zasiahol masový turizmus, od tých menej objavených?

Martina: Určite v miestnych ľuďoch, ktorí sú voči turistom prívetivejší tam, kde ich toľko nie je. Keď idete do krajiny, kde turista nie je úplne bežný, starajú sa o vás, snažia sa, aby ste sa cítili dobre. Napríklad vás pozvú na kávu alebo čaj a dá sa s nimi rozprávať. Kdežto keď idete napríklad do Ríma, nikoho nezaujímate, pretože tadiaľ prechádzajú tisíce cudzincov.

Matěj: Keď objavíte zapadnutú pláž, je tiež určite autentickejšia než tá, na ktorej sú davy ľudí. Podobné miesta si môžete viac užiť a vychutnať.

S akými najväčšími problémami súvisiacimi s masovým turizmom ste sa stretli?

Matěj: Najviac sme to pocítili asi práve na cenách a na celkovej atmosfére v niektorých destináciách. Aj pre reguláciu turizmu sa zavádzajú poplatky tam, kde predtým neboli.

Príkladom môžu byť Benátky, kde v určitom období platíte už za samotný vstup do mesta. Z miest, ktoré by mohli byť autentické a pokojné, sa tiež často stávajú instagramové spoty, kde čakáte v dlhých radoch, aby ste si mohli urobiť fotku.

Martina: Na druhej strane je regulovanie turizmu určite správne a je potrebné miesta chrániť. Chápeme tiež, že turizmus je pre mnoho oblastí zásadným zdrojom príjmov. Nedá sa na to pozerať jednostranne.

Matěj: Z pohľadu cestovateľa, ktorý rád spoznáva, je preto ideálne nájsť si destináciu, ktorá takto zasiahnutá nie je. Veríme, že sa každý z nás môže správať zodpovedne, tým sa cestovanie môže stať prínosným pre cestujúcich aj pre miesta samotné.

Masový turizmus môže škodiť nielen cieľovej destinácii a jej obyvateľom, ale aj samotným turistom, ktorí čelia nielen vysokým cenám, ale napríklad aj podvodom. Viem, že niečo podobné ste zažili na Bali. O čo išlo?

Martina: Je pravda, že Bali mi napadlo, len čo sme nadmerný turizmus začali riešiť. Je to totiž extrémne turistické miesto. Kedysi tu boli hlavne digitálni nomádi (ľudia pracujúci na diaľku – pozn. red.), ktorí na Bali cestovali pracovať do príjemného duchovného prostredia. Dnes je už však situácia iná.

Na Bali sme zažili veľa krásneho a pozitívneho vrátane jedla alebo úžasnej prírody. Odnášame si však odtiaľ aj negatívnu skúsenosť, keď sme mali pocit, že miestni začali veľký počet turistov využívať. Často sú pre nich len chodiace peňaženky. Niečo podobné sme zažili napríklad aj na Zanzibare.

Väčšinou sa však nenecháme oklamať, pretože vieme, kde sa miestne ceny približne pohybujú, a máme už nejakú skúsenosť. Aj tak na to však, samozrejme, narážame, rôzne sa s miestnymi dohadujeme a riešime veľa komplikácií.

Matěj: Na druhej strane sa dajú na Bali určite nájsť aj naozaj krásne miesta, ktoré nie sú až také turistické. Vždy záleží na tom, kam pôjdete. Občas stačí len sadnúť na skúter a odísť o trochu ďalej od hlavných atrakcií. Zrazu to bude úplne iné – pokoj, prívetiví ľudia, férové ceny.

Na čo konkrétne by si turisti prichádzajúci na Bali mali dávať pozor?

Matěj: Každé miesto je trochu iné, ale na niektoré pamiatky, ako napríklad na vodopády, sa vyberá vstupné, aj keď sa to nikde neuvádza.

Alebo vám niekto napríklad povie, že ak chcete pokračovať, musíte si zaplatiť sprievodcu. Nikde to však nie je oficiálne napísané a neviete preto, či tomu veriť alebo nie. Môžete sa dohadovať, ako chcete, ale nakoniec aj tak dospejete k tomu, že si sprievodcu musíte zaplatiť. Aj keď to nedáva príliš veľký zmysel, pretože ide o úplne obyčajnú krátku cestičku, na ktorej sa nie je kde stratiť.

Martina: S tým sme bojovali aj pred vstupom do niektorých chrámov. Miestni nás odchytili s tým, že ak chceme ísť dovnútra, musíme si kúpiť balíček ako obeť pre božstvo, a povedali náhodnú cenu. Balíček sme potom celý čas v chráme niesli a sprievodkyňa nám nakoniec povedala, že si ho môžeme vziať domov.

Matěj: Všeobecne by som aj kvôli týmto prípadom odporúčal čítať recenzie, ktoré nás pred niečím podobným už viackrát zachránili.

Navštevujete aj miesta, kam sa iní neodvážia ísť, pretože majú obavy z vysokých nákladov. Vy však ukazujete, že aj destinácie, ako sú napríklad Maldivy, nemusia byť len pre boháčov. Dá sa ušetriť všade?

Matěj: Určite áno. Cestovanie naozaj nie je drahé, a keď sa človek dokáže trochu uskromniť a nastaví si správne priority, dostane sa kamkoľvek s výrazne nižším rozpočtom.

Pri veľa krajinách sme si hovorili: „Tu to skrátka nepôjde, túto krajinu lacno rozhodne neprejdeme.“ Naposledy sme si to hovorili v Japonsku, ale potom sme tieto predsudky rýchlo zavrhli, bola to hlúposť. Naozaj sa to dá, ak človek vie, ako na to.

Práve Maldivy sú krásny príklad. Môžete totiž ísť do klasických rezortov na ostrovy, ktoré vlastní nejaký hotel a bežný človek sa tam ani nedostane, ak v hoteli nestrávi noc.

Potom sú tam však aj lokálne ostrovy, ktoré boli kedysi uzavreté, čo spôsobovalo nedostupnosť Maldív. Dnes sa tam môžete ubytovať v lacnejšom malom penzióne prevádzkovanom miestnymi.

Martina: Maldivy nás vtedy nakoniec vyšli lacnejšie než dovolenka v Grécku.

Ako si teda užiť cestovanie za čo najmenej peňazí?

Martina: Začína sa to už pri letenkách. Okrem cestovania mimo sezóny určite odporúčame sledovať aj akcie leteckých spoločností a vo vyhľadávačoch si na ne nastaviť upozornenia. Niekedy je z tohto pohľadu potrebné byť flexibilný, pretože si potom medzi akčnými letenkami môžete viac vyberať.

Vyberáte si letenky podľa vysnívanej destinácie alebo skôr podľa lacných leteniek?

Martina: Skôr destináciu podľa leteniek. Láka nás azda každá krajina sveta a našťastie máme aj veľmi flexibilnú prácu, a tak si môžeme ľahšie vyberať.

Aké sú vaše ďalšie tipy na lacné cestovanie?

Martina: Na mieste je dobré správať sa čo najviac tak, ako sa správajú miestni. Môže sa to týkať výberu reštaurácií, používania hromadnej dopravy a podobne.

Tam, kam chodia miestni, totiž nenarazíte na turistické pasce a čakajú vás autentickejšie zážitky.

Matěj: Potom záleží na tom, ako sa prispôsobíte. Ak budete chcieť ísť na Maldivy s dvomi odbavenými batožinami, malými kuframi a luxusnou dopravou na ostrov, bude vás to, samozrejme, stáť viac, než keď si toho so sebou zbalíte menej a uskromníte sa.

Na mieste môžete ušetriť aj v súvislosti s platením. Keď si napríklad chcete zameniť peniaze na lokálnu menu, nerobte to na letisku, kde sú často tie najmenej výhodné kurzy. Radšej zámenu vyriešte až v meste alebo si miestnu menu vyberte z bankomatu.

Aj napriek tomu, že sa snažíte na cestách čo najviac ušetriť, je váš životný štýl zrejme drahší, než keby ste zostávali v Česku a na dovolenku cestovali len raz ročne. Alebo sa mýlim?

Matěj: Nemusí to byť tak úplne pravda. Keď sme na sociálne siete napísali, na koľko nás vyšiel mesiac a pol strávený v Ázii, veľa ľudí nám odpísalo, že rovnakú čiastku ich stojí život v Prahe.

Martina: Cestovanie je, samozrejme, výdavok naviac. Cestovať napríklad po európskych destináciách je určite drahšie, než zostávať doma v Česku. Spoznávanie cudzích krajín však vnímame ako jednu z najlepších investícií do seba samých.

V snahe ušetriť cestujú Česi čoraz častejšie do Albánska, ktoré ste pred rokmi tiež navštívili. Ako na vás vtedy táto krajina zapôsobila?

Matěj: Už odvtedy síce prešlo niekoľko rokov, ale Albánsko sa nám veľmi páčilo. Prekvapila nás tamojšia príroda a nádherné pláže na juhu.

Albánsko má – alebo aspoň v tom čase malo – aj svoju odvrátenú stranu: všade v prírode sa povaľovali odpadky a niektoré miesta nepôsobili práve najlepšie.

To však človek zažije na veľa miestach, keď vyjde mimo turistických centier. Ak dokážete odfiltrovať niektoré nedokonalosti, objavíte veľa krásneho a hlavne veľmi priateľských ľudí. Ako lacná dovolenka je Albánsko určite skvelý začiatok.

Keby ste si mali o nejakej zatiaľ turistickej neobjavenej destinácii tipnúť, že bude v budúcnosti podobne vyhľadávaná, ako je dnes Albánsko, ktorá by to bola?

Martina: Premýšľam, či ešte existuje niečo ako destinácia neobjavená turistami. Pred niekoľkými rokmi by sme určite spomenuli Čiernu Horu. Vtedy to bolo také „nové Chorvátsko“ – lacnejšie, menej turistické, ale s rovnako krásnym morom a horami. Dnes však už vidíme, že tam turistov výrazne pribudlo a ceny idú nahor.

Matěj: Napadá mi Malajzia, ktorá by mohla byť populárna hlavne vďaka hlavnému mestu Kuala Lumpur. A aj Borneo, kde sme nedávno boli a kam veľa turistov nechodí. Myslím, že by sa to mohlo zmeniť.

Z pohľadu zachovania tamojšej prírody by to však mohol byť problém. Ako turista totiž môžete nechtiac prispieť k jej devastácii. Preto je potrebné dôkladne si preverovať miesta, ktoré navštívite.

Ako to myslíte?

Martina: Napríklad sa nám stalo, že sme navštívili tamojšiu záchrannú stanicu, kde sme zaplatili nie práve malé vstupné v domnienke, že tým podporujeme ochranu zvierat.

Keď sme si však o tom mieste neskôr zistili viac informácií a hovorili sme o ňom s miestnymi, zistili sme, že sme zrejme urobili pravý opak. Táto „záchranná stanica“ totiž peniaze zo vstupného pravdepodobne vynakladala na rúbanie pralesov a zakladanie plantáží.

Je podľa vás, naopak, niektorá turisticky obľúbená destinácia preceňovaná?

Martina: Povedala by som, že preceňované je už spomenuté Bali, ktoré napadne každému, len čo sa povie Ázia. Indonézia má však veľa ďalších nádherných ostrovov, ktoré stoja za to a oproti Bali nie sú natoľko „otrepané“.

Jedna z častých obáv, pre ktorú ľudia ani nezačnú plánovať dovolenku, môže byť nedostatočná znalosť angličtiny a pocit, že sa nikde nedohovoria. Ako veľmi je tento strach opodstatnený?

Matěj: S tým, že niekto nevie po anglicky a myslí si, že preto nemôže vycestovať, sa stretávame pomerne často. Z našej skúsenosti však vieme, že to nie je až tak pravda.

V niektorých krajinách, ktoré sme precestovali – či už sú to španielsky hovoriace krajiny v Strednej Amerike, alebo napríklad Čína -, takmer nikto nehovorí po anglicky. Ak sa chcete v takých krajinách dohovoriť, musíte poznať miestny jazyk, čo určite nie je ľahké. Aj my sme sa ocitli na miestach, kde sme neboli schopní dorozumieť sa inak než rečou tela alebo pomocou rôznych technológií.

Podľa nás je škoda pre neznalosť jazyka cestovanie úplne vyradiť zo života. Stačí sa naučiť zopár základných fráz, stiahnuť si do telefónu prekladač a nebáť sa. Vždy sme sa stretli aj s tým, že miestni boli veľmi láskaví a nijako sa na nás nehnevali za to, že neovládame ich reč. Naopak, snažili sa nás pochopiť a odpovedali tiež trebárs pomocou prekladača.

Keby ste cestovali po Európe, určite viac uplatníte angličtinu, ale nebudete ju potrebovať až tak, ako by ste zrejme čakali. My sme ju na cestách využili napríklad len pri objednávaní jedla, inak takmer nikdy. Aj ubytovanie dnes už často funguje samoobslužne.

Aké chyby robia ľudia pri plánovaní ciest najčastejšie?

Matěj: Jedna z najčastejších chýb je, že si ľudia kúpia zbytočne drahé letenky, pretože nevedia, kedy a kde ich hľadať. Nepočítajú s tým, že cena sa mení podľa termínu, dňa v týždni aj miesta odletu.

Určite je tiež vhodné neplánovať si úplne nabitý program a nechať si viac priestoru na prípadnú improvizáciu. Je, samozrejme, lepšie, keď sa môžete obrátiť na niekoho, kto už v destinácii bol alebo aspoň trochu rozumie tomu, ako to tam funguje. Zažitá skúsenosť s cudzou krajinou je totiž vždy trochu iná než očakávania, s ktorými do nej idete.

Na čo ďalšie si pri plánovaní dávať pozor?

Matěj: Kde začať… Je toho veľa. Ako príklad však môžem spomenúť príhodu z Ázie, kde som sa dopočul, že niekto pri plánovaní cesty nepočítal s časovým posunom a nesedel mu potom termín ubytovania. Môžu to teda byť aj takéto zdanlivé maličkosti.

Niektorým chybám sa dá vyhnúť aj vďaka nadobudnutým skúsenostiam. Čo ste robili v začiatkoch cestovania zle a neskôr ste zistili, že sa to dá zlepšiť?

Martina: Je veľa rôznych vychytávok, na ktoré sme prišli až vďaka cestovaniu.

V minulosti sme napríklad v zahraničí platili klasickou českou platobnou kartou a mali sme kvôli tomu nevýhodný kurz. Dnes už vieme, že existujú iné spôsoby, ako v cudzine platiť výhodnejšie – napríklad v podobe rôznych aplikácií.

Často sme sa preto naučili plávať, až keď sme sa sami hodili do vody.