Róbert Bednár
Pred štyrmi rokmi vstupovali českí Piráti do vlády ako symbol novej politiky. Sľubovali digitalizáciu štátu, transparentnosť a moderné riešenia pre mladú generáciu. Stali sa prvou pirátskou stranou v Európe, ktorá obsadila ministerské kreslá, a ich líder Ivan Bartoš bol vnímaný ako tvár nádeje mileniálov a generácie Z.
Dnes je situácia iná. Piráti odišli z vlády, prehrali niekoľko volieb, prišli o vedenie a viacero známych tvárí stranu opustilo. Na čelo sa postavil bývalý pražský primátor Zdeněk Hřib, ktorý má stranu pripraviť na jesenné parlamentné voľby.
Ich agenda sa opiera o dostupné bývanie, boj proti korupcii či digitalizáciu štátu. Otázka však znie, či im voliči ešte uveria. Po prudkom vzlete a tvrdých pádoch teraz skúšajú reštart – a posledné prieskumy im dávajú nádej, že by sa mohli vrátiť do hry.
Podľa súčasného prvého podpredsedu Martina Šmídu zostáva silnou stránkou Pirátov autenticita: „Na rozdiel od Starostov, ktorí sa najprv dostali do politiky a až potom zisťovali, aký majú program, my sme mali najprv ideály a až potom sme vstúpili do politiky,“ hovorí pre Denník N.
Aktivisti za slobodný internet
Česká pirátska strana vznikla v roku 2009 ako súčasť širšieho európskeho hnutia odporu proti regulácii internetu. Krátko po založení sa predsedom stal Ivan Bartoš, výrazná postava českej internetovej a občianskej scény.
„Korene hnutia sú vo Švédsku. U nás sa objavili výzvy na internetových fórach na založenie strany v roku 2009. Našou prvotnou myšlienkou bol boj za slobodný internet a proti prílišnej regulácii. Na týchto základoch sme to postavili,“ spomína na začiatky prvý podpredseda Martin Šmída.
Piráti si od začiatku zakotvili do stanov podporu slobodných diel a softvéru či povinnosť verejného hlasovania svojich zástupcov. Vystupovali skôr aktivisticky – spustili portál PirateLeaks, českú obdobu WikiLeaks, na ktorom anonymne zverejňovali dokumenty. Projekt však dnes už nefunguje.
Od aktivizmu k politike
Prvý väčší úspech prišiel v roku 2012, keď Piráti zorganizovali
