V redakciiKomentátor Šídlo: Babiš dobre vidí, čo Fico zažíva s SNS. Aj preto netúži po vláde s Okamurom

Tomáš ČorejTomáš Čorej
1Komentáre
Jindřich Šídlo. Foto - archív J. Š.
Jindřich Šídlo. Foto – archív J. Š.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Mesiac pred českými voľbami do poslaneckej snemovne sa čoraz viac hovorí o možnej vláde Andreja Babiša s Tomiom Okamurom.

Komentátor Jindřich Šídlo však tvrdí, že ich prípadná spolupráca by bola problematická. „Je všeobecne známe, že sa navzájom nemajú radi, pretože Okamura odmietol podporiť Babiša v prezidentských voľbách v roku 2023,“ vraví v rozhovore.

Český expremiér zároveň pozorne sleduje dianie na Slovensku. Aj preto sa obáva, že Okamurovo nestabilné hnutie by mu mohlo spôsobovať podobné problémy ako strana SNS premiérovi Robertovi Ficovi.

Šídlo je presvedčený, že definitívne vylúčený zatiaľ nie je ani scenár možnej koalície Babiša a niektorej zo súčasných vládnych strán, hoci tie ho v kampani rázne odmietajú. „Všetko sa však môže zmeniť minútu po tom, čo sa dozvieme volebné výsledky,“ opisuje komentátor.

V rozhovore hovorí aj:

  • do akej miery Slovensko rezonuje v českej kampani;
  • ako sa Babiš zmenil za posledné štyri roky;
  • ako funguje hnutie SPD, od ktorého by mohla byť závislá budúca vláda;
  • prečo je nereálne, aby v Česku po voľbách vypísali referendum o vystúpení z EÚ a NATO.

Ostrá fáza kampane sa tento týždeň začala tým, že v pondelok vo Frýdecko-Místecku 67-ročný muž barlou napadol opozičného lídra Andreja Babiša. Expremiéra museli previezť do nemocnice, ale podľa všetkého je našťastie v poriadku. Koaliční predstavitelia na čele s premiérom Petrom Fialom aj prezident Petr Pavel odsúdili útok, ale zaujali ma politici Babišovho ANO, ktorí z neho obvinili vládnych politikov. Napríklad druhý najvplyvnejší zástupca strany Karel Havlíček povedal, že útok je „priamym dôsledkom“ ich nenávistnej kampane. O čom to vypovedá?

Viem, že vám to niečo pripomína. Po minuloročnom útoku na Roberta Fica boli niektorí českí politici pripravení vystúpiť s verejnou výzvou, aby sa verejnosť trochu upokojila, inak to u nás nedopadne dobre. To sa však nestalo. Neviem, či by to zabránilo tomuto útoku, ale samo osebe by to určite neuškodilo. Na podobné veci v kampani nie sme úplne zvyknutí, hoci sme ich v minulosti zažili hneď niekoľko. Napríklad na Václava Klausa strieľal útočník z veľkej blízkosti, ale našťastie iba umelými guľôčkami, takže sa mu nič nestalo. Na Jiřího Paroubka pred eurovoľbami v roku 2009 lietali neďaleko našej redakcie desiatky, možno aj stovky vajíčok. Pondelkový útok bol teda našťastie typicky český – nestrieľalo sa počas neho a nič nenasvedčuje tomu, že by bol špecificky brutálny. To, samozrejme, nič nemení na tom, že súhlasím s vládnymi politikmi, keď hovoria, že bol neprijateľný. Ten pán sa dokonca na konci ospravedlnil a zablahoželal Andrejovi Babišovi k jeho narodeninám, ktoré práve mal. Môžeme len dúfať, že zvyšok kampane sa zaobíde bez podobných incidentov. Čo sa týka vyjadrení zástupcov ANO, očakával som ich. Je však zaujímavé, že s nimi neprichádza Andrej Babiš, ale necháva ich na ľudí okolo seba, čím ešte viac vyostruje atmosféru.

Ak aj neberieme do úvahy pondelkový útok, je zatiaľ predvolebná kampaň agresívna?

V lete sa síce pred aktuálnou, vrcholovou fázou trochu upokojila, ale platí, že je vypätá. V tejto chvíli by sa mohlo zdať, že ide o najvypätejšiu kampaň, akú si pamätáme. Lenže mimoriadne podobná bola už prezidentská kampaň pred dva a pol rokmi. Andrej Babiš vtedy vôbec nešetril svojho protikandidáta Petra Pavla, o ktorom hovoril, že Česko zatiahne do vojny. Mám pocit, akoby už v kampaniach na celom svete – a aj v Česku – išlo výlučne o emócie. O tom svedčí aj fakt, že doteraz nie je známy kompletný program mnohých politických strán, a platí to aj pre tie dve najväčšie – ANO a Spolu. Poznáme iba jednotlivé body, výkriky, ľúbivé heslá; akoby už program ani nikto nepotreboval.

Vyzerá to tak, akoby súčasná kampaň prebiehala v podobnom nastavení ako v roku 2021. Na jednej strane je to kampaň „proti Babišovi“, hoci tá sa medzičasom trochu rozšírila. Dnes už zjednodušene povedané ide o varovanie pred „slovenskou“ či „maďarskou“ cestou. Z druhej strany je to rovnako emotívne vyzývanie na zvrhnutie súčasnej „päťkoalície“, hoci tá už v skutočnosti dlho nie je pri moci. Do veľkej miery ide o súboj dvoch táborov, prípadne dokonca dvoch politikov.

Komentátor Šídlo: Babiš netúži po vláde s Okamurom (video) 

Spomenuli ste, že niektorí českí politici varujú pred „slovenskou cestou“. Do akej miery v kampani rezonuje motív, že nechcete dopadnúť ako Slováci? Respektíve ten opačný, že by ste to práveže mali robiť presne ako Ficovo Slovensko?

Ten druhý príliš často nepočuť. Dokonca aj Andrej Babiš si dal záležať, aby vystúpil na verejnosti a povedal, že nie je Orbán ani Fico. Všetkým odkázal, nech si spomenú, ako vládol, keď bol v rokoch 2017 až 2021 premiérom. Napríklad pripomína, ako sa mu podarilo z Česka dostať veľké množstvo ruských „diplomatov“, teda špiónov, po akcii Vrbětice. V tom má pravdu a treba mu to priznať. Na druhej strane platí, že vládne strany túto paralelu so Slovenskom využívajú. Prakticky najsilnejším odkazom ich kampane je „nenechať Andreja Babiša zmeniť smerovanie Českej republiky“, pričom niekedy explicitne zaznie aj Fico. Ide pre nich o silnú kartu.

Tak trochu sa zdá, akoby už teraz bolo rozhodnuté o tom, že minimálne nominálne zvíťazí ANO, ktoré sa v prieskumoch dlhodobo drží medzi 30 a 35 percentami. Nie je v takej atmosfére pre Babiša náročné mobilizovať svojich priaznivcov, aby prišli voliť?

Atmosféra, že vyhrá, je tu možno už od jari. Keď Babišovi začiatkom roka začali prieskumy ukazovať vysoko nad 30 percent, začal byť trochu nervózny. Obával sa, že mu to môže poškodiť, pretože jeho voliči si budú myslieť, že už je o všetkom rozhodnuté, a nemusia prísť voliť. Keď človek chodí po Česku, nadobudne pocit, že o Babišovom víťazstve sú skutočne presvedčení ľudia z mnohých segmentov spoločnosti. Ráta s tým štátna správa, diplomacia či ľudia v bezpečnostných zložkách a dokonca aj veľká časť členov vládnych strán. Samozrejme, niektorí – na čele s premiérom Petrom Fialom, ktorý hrá o svoju politickú budúcnosť – sa to ešte snažia zvrátiť. Podľa aktuálnych prieskumov vedie ANO pred koalíciou Spolu o zhruba desať percentuálnych bodov. Keď som sa rozprával s politikmi vládnych strán, vraveli mi, že podľa ich interných dát sa tento rozostup ešte zmenší. Upozorňovali, že voľby nikdy nedopadnú tak, ako ukazujú prieskumy mesiac pred ich konaním, a to je, mimochodom, podobné aj na Slovensku.

Aj v roku 2021 sa zdalo, že znova vyhrá Andrej Babiš, ale dopadlo to odlišne. Lenže stalo sa tak za úplne iných podmienok. Celé kúzlo tých volieb, z ktorých vzišla vláda Petra Fialu, spočívalo v tom, že prepadlo obrovské množstvo, až milión hlasov, pričom väčšina z nich patrila do súčasného opozičného tábora. To sa dnes podľa mňa opakovať nebude. Pokiaľ sa dostanú komunisti pod značkou Stačilo do snemovne a ak sa tam dostane aj koalícia Tomia Okamuru, je v podstate vylúčené, aby vládne strany obhájili väčšinu.

Vo všeobecnosti teda panuje presvedčenie, že Babiš vyhrá voľby, a riešia sa skôr iné veci. Napríklad to, či by sa do snemovne mohol dostať niekto, o kom to dnes nepredpokladáme. Prípadne to, či tam budú Motoristi, ktorí by mohli byť koaličným partnerom Andreja Babiša. Potom sa rieši aj to, aký bude postup prezidenta, ktorý v povolebnom vyjednávaní zohráva mimoriadne dôležitú úlohu.

Ako ste povedali, pred štyrmi rokmi prepadol až zhruba milión hlasov, keď sa do snemovne tesne nedostali sociálni demokrati, komunisti a hnutie Přísaha – traja potenciálni koaliční partneri ANO. Teoreticky je možné, že keby mal Babiš mimoriadne silný finiš kampane, znova by mohol odobrať značnú časť voličov komunistom, Motoristom aj Přísahe a odsunúť ich definitívne pod päť percent. Myslíte si, že nad tým premýšľa?

Komunisti sa historickým krokom podobne ako v roku 1948 spojili so sociálnymi demokratmi pod značku Stačilo, nad ktorou majú absolútnu dominanciu. Motoristi sa neustále pohybujú okolo hodnoty štyri a pol percenta, niekedy vyskočia na päť percent, inokedy spadnú na tri a pol. Přísaha je z hľadiska volieb v podstate irelevantná, na päťpercentný výsledok už nemá šancu. Babiš o tom musí premýšľať. Rozhodne zvažuje, či je lepšie potenciálne si zlikvidovať koaličných partnerov, alebo si povedať, že tak či onak získa tak veľa percent, že sa ho pri skladaní vlády nebude dať ignorovať. Na druhej strane však v podstate nikto nepočíta s tým, že by sa zopakoval scenár spred štyroch rokov. Okrem iného aj preto, že by k sebe znova museli nájsť cestu strany koalície zo súčasného volebného obdobia, napríklad ODS a Piráti, čo by nebolo jednoduché. Babiš tak jednoducho chodí po Česku a odkazuje Čechom, že ak chcú mať istotu, mali by to hodiť jemu.

Prieskumy ukazujú, že ANO má dnes voličov prakticky medzi všetkými vekovými skupinami. Predpokladám, že vedenie kampane je pre stranu, ktorá už obsluhuje také veľké množstvo voličov, mimoriadne náročné. Ako to Babišovi zatiaľ ide?

Z prieskumov vyplýva, že zatiaľ ide o úspešnú kampaň. V Česku máme trochu iný volebný systém ako u vás, na rozdiel od jedného volebného obvodu ich máme štrnásť. Babiš urobil výborný taktický krok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.