Denník N

Tomáš Feřtek: Osemročné gymnáziá boli zlý nápad, ale rušiť ich neodporúčam

Zrušme triedy, spájajme predmety, nevyberajme nadané deti spomedzi ostatných, menej známkujme, naučme učiteľov brať deti vážne a nerobme rebríčky škôl – radí český odborník na školstvo Tomáš Feřtek.

Klasické jednosmerné frontálne vyučovanie, v ktorého popredí je učiteľ, treba podľa publicistu a odborníka na vzdelávacie politiky Tomáš Feřteka čím skôr nahradiť niečím iným. Diskusia, akú má pritom hrať úlohu napríklad digitalizácia vzdelávania, je podľa neho druhoradá.

Vy by ste rodičom odporúčali nepýtať sa školy, či tam majú povolené, alebo zakázané digitálne prístroje, ale klásť im rovno otázku, načo ich vlastne používajú, ako žiakov usmerňujú pri práci s nimi, tak?

Áno, kľúčové je vedieť, ako sa v škole digitálne zariadenia používajú, pretože z toho sa dá odvodiť, či to môže dieťaťu poškodiť, alebo nie.

Ako presne by ste sa na to pýtali?

Najprv by som sa v škole pýtal, či digitálne zariadenia vôbec používajú vo výučbe a od ktorého ročníka – aspoň orientačne. Ak by mi napríklad povedali, že od prvého ročníka základnej školy, tak by som si povedal niečo v zmysle, že je to určite zaujímavé, ale okamžite by som ich poprosil, aby mi priamo na vyučovaní presne ukázali, ako tam prváci napríklad tablety používajú. Pretože ak deti v prvej triede zavriete do školy a len im neustále rozprávate, tak je to rovnako škodlivé, ako keby ste ich nechali samy s tabletom. Iný prípad je škola, kde sú deti často vonku, často pracujú v skupinách a v tých skupinách je tablet len pomôcka na nejaké zisťovanie. Vtedy sa netreba báť, že digitálne zariadenie deťom ublíži. Určite je to riziko v takej škole nižšie ako v tradičnej škole, ktorá tablety nepoužíva. Tablety a iné digitálne zariadenia určite nie sú to, čo odlišuje dobrú od zlej školy.

Čo z teórií, ktoré hovoria o hroziacej digitálnej demencii, podľa vás treba brať vážne?

Nie som neurológ a nie som špecialista na digitálne technológie v školách, ale z toho, ako tú debatu sledujem, je nepochybné, že užívanie digitálnej techniky ovplyvňuje naše vnímanie a naše mozgy. O tom niet pochýb. Takisto ani o tom, že ten vplyv môže ísť oboma smermi, môže byť až devastujúci, ale takisto môže byť aj obohacujúci. Ja si z toho beriem poučenie, že digitálnej technológii sa v škole nemožno vyhnúť, je to veľmi silný nástroj, ktorý môže byť aj veľmi nebezpečný. Rovnako ako keď do prvej triedy zoberiete ostrý nôž, rovnako môžete ublížiť digitálnym nástrojom, s ktorým nenaučíme deti správne zaobchádzať.

Počuli sme vás hovoriť o tom, že ak by bolo na vás, hranica systematickejšieho používania digitálnych technológií by bola desať rokov. Čím je ten vek zvláštny?

Waldorfská pedagogika rozdeľuje vývin dieťaťa na sedemročia. Súvisí to najmä s vývojom mozgu počas rastu dieťaťa. Počas prvých siedmich rokov je potom veľmi pravdepodobné, že dieťa bude také fascinované technológiou, že sa dostane do jej vleku. Preto sa vo waldorfských školách snažia, aby do siedmich rokov veku deti nemali kontakt s digitálnymi technológiami. Druhé sedemročné obdobie, do 14 rokov, je obdobím otvárania sa svetu, dospievania. Tu už asi je namieste deťom postupne sprístupňovať digitálne technológie. Keď som hovoril o desiatich rokoch, tak som myslel na vek, keď je už teda veľmi pravdepodobné, že dieťa dokáže vnímať digitálnu vec ako nástroj, nielen ako bod fascinácie, ktorý mu môže ublížiť, ktorý ho ovláda viac ako ono jeho.

V desiatich rokoch sa zároveň mnohé slovenské a české deti dostávajú pred dilemu, či skúsiť osemročné gymnázium. Kde vy stojíte v debate o osemročných gymnáziách?

Môj názor je pomerne jednoznačný, hoci modifikovaný politickou realitou. Opätovné zavedenie osemročných gymnázií v deväťdesiatych rokoch bola podľa mňa zásadná chyba, ktorá je jednou z príčin problematického stavu školstva. Ale za to nemôžu gymnáziá, ktorým systém dovolil posilňovať selekciu v školstve. Preto ani nie som za to, aby sa teraz násilne rušili. Máme sa snažiť, aby druhý stupeň základných škôl lepšie fungoval, a nie zobrať rodičom jedinú možnosť voľby, ktorú teraz majú. To, že sa na osemročné gymnáziá často hlási aj desaťnásobok detí oproti počtom, ktoré môžu prijať, nie je vina tých gymnázií, ale je to správa o kvalite druhého stupňa základných škôl. Alebo inak: vznik viacročných gymnázií považujem za nešťastný krok, ale teraz nie je politicky reálne ich zrušiť. A nielen preto, lebo väčšina poslancov tam má svoje deti. Ale najmä preto, lebo by to nebolo fér voči rodičom, ktorí chceli pre svoje deti niečo lepšie, ale základné školy im nič také neponúkli.

Čo je vlastne zlé na tom, že napríklad deti viac nadané na matematiku študujú spolu? Tradícia výberových škôl a výberových tried tu bola už dávno pred 89. rokom, našej generácii, ktorá s ňou vyrástla, sa zdá prirodzená.

U nás v Česku je to tiež dosť rozšírený názor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie