Štát ohýba bratislavský obchvat, aby sa zdal výhodný

Peniaze nemáme a diaľnicu okolo Bratislavy čím skôr potrebujeme. Takto vysvetľuje ministerstvo dopravy, prečo je ochotné dať na výstavbu 59 kilometrov autostrády okolo hlavného mesta Slovenska s napojením na Dunajskú Stredu aj štyri miliardy eur.

Suma je taká vysoká preto, že diaľnicu bude štát a s ním aj daňoví poplatníci splácať 30 rokov. Súkromník, ktorý ju ako PPP projekt za tie peniaze postaví, má dostávať ročne 135 až 151 miliónov eur. Na vybudovanie diaľnice si namiesto štátu požičia od bánk a bude ju tri desaťročia aj prevádzkovať.

Keby si pritom na diaľnicu požičal štát sám, ušetril by len na úrokoch stámilióny eur. Pre ilustráciu, na štvorročnú stavbu by musel na začiatok zohnať asi 1,3 miliardy eur. Štát by však vyšla lacnejšie aj prevádzka diaľnice.

Bola by určite neskôr?

Napriek tomu ministerstvo dopravy tvrdí, že sa rozhodlo múdro. Vyrátalo, že keby sa tento úsek diaľnice okolo Bratislavy nepodujal stavať súkromník, štát by si naň mohol požičať najskôr v roku 2023. Inak by vraj bol ohrozený štátny deficit.

Argumentuje aj tým, že ak štát zapojí do projektu súkromníka a ten začne stavať hneď, rýchlejšie dokončená diaľnica ušetrí na palive či ľudských životoch miliardu eur. Preto vychádza diaľnica na splátky výhodnejšie ako cesta budovaná štátom za predpokladu, že by ju štát nebol schopný začať stavať do konca roku 2020.

O stavbe rozhoduje vláda

Ministerstvo financií odkázalo, že ministerstvo dopravy nerozhoduje o tom, čo a kedy bude štát stavať. „Výhodnosť výstavby formou PPP v porovnaní s výstavbou verejným sektorom závisí od načasovania, ktoré je rozhodnutím vlády“, píše vo verejných pripomienkach.

Ministerstvo financií upozornilo tiež na to, že výstavba diaľnice formou PPP je výhodnejšia len vtedy, keby ju štát vedel začať stavať najskôr v roku 2021. Čerpalo pri tejto pripomienke z materiálov ministerstva dopravy.

Do roku 2020 je veľa času, aby štát našiel na diaľnicu peniaze, naznačuje inštitút INEKO. „Kľúčový predpoklad, že z verejných zdrojov by sa diaľnica nezačala stavať skôr ako v roku 2023, je zjavne účelový. Ak ide o takú potrebnú a prioritnú investíciu, tak existujú spôsoby, ako zabezpečiť verejné zdroje na jej financovanie aj pred rokom 2020,“ myslí si analytik INEKO Peter Goliaš.

Štát sa môže podľa neho zamyslieť nad šetrením alebo urýchliť privatizačné plány. „Môže predať štátnu poštu, podiely v energetických firmách alebo Tipos,“ hovorí.

Na pozemky treba 400 miliónov

Ministerstvo dopravy sa v predkladaných materiáloch vôbec nezaoberá tým, ako by to so štátnym deficitom dopadlo, keby si štát na diaľnicu požičal a staval ju pred rokom 2020. Len opakuje, že stavať musí aj iné cesty, nielen bratislavskú. Ako dospelo k roku 2023, keď by už vynaložené peniaze štátu na diaľničný obchvat neohrozovali deficit štátu, nie je jasné. Isté je, že v tom roku už nebudú na diaľnice ani eurofondy.

Podstatne menej než pri diskusiách o termíne začatia stavby diaľničného obchvatu už na možnosti štátneho rozpočtu ministerstvo dopravy prihliada, keď automaticky predpokladá, že sa z neho vyčlení takmer 400 miliónov eur len na výkup pozemkov pod plánovanou autostrádou. V štátnom rozpočte sa pritom s týmito peniazmi zatiaľ nepočíta.

Ministerstvo dopravy by malo pozemky pod tento úsek ciest vykúpiť ešte predtým, ako začne stavať, a to plánuje už na budúci rok.