Zisťujú, ako bojovať s nadmernou konzumáciou sladených nápojov

Prijímame príliš veľa cukrov, len na liečbu diabetu ide z rozpočtu verejného zdravotníctva v Anglicku a Walese až 10 percent prostriedkov.
Keď chcel v roku 2012 primátor mesta New York Michael Bloomberg obmedziť veľkosť sladených nápojov predávaných na území mesta v reštauráciách, kinách alebo na ulici na maximálne pol litra, aby bojoval s obezitou, vyvolalo to veľkú vlnu nevôle.
Ozvali sa lobisti, ktorí zastupovali záujmy dotknutých výrobcov, aj obyvatelia mesta. Až 60 percent z nich bolo proti. Po sociálnych sieťach sa šírili správy s hashtagom „povedz nie #zákazulimonády (#sodaban)“.
Zaznievali aj morálne námietky, že ide o neprimeraný zásah do slobodného výberu človeka, čo má piť a v akom množstve.
Theresa Marteauová a jej kolegovia, všetci z Univerzity v Camridgei, skúmali názory ľudí na takéto a podobné opatrenia, keď už emócie vychladli a na tlak lobistov sa zabudlo.
Článok vyšiel tento týždeň v časopise Plos One. Je verejne prístupný.
Veľa cukru
Autorka a jej tím píšu, že množstvo chronických chorôb, ktorými trpíme, súvisí so správaním, ktoré sa dá zmeniť, či už ide o fajčenie, konzumáciu alkoholu, nezdravé jedlo, alebo absenciu pohybu.
Prijímame príliš veľa cukrov, len na liečbu diabetu ide z rozpočtu verejného zdravotníctva v Anglicku a Walese až 10 percent prostriedkov.
Príslušné orgány neustále vymýšľajú spôsoby, ako nás postrčiť k želanému správaniu, ktoré je spojené so zdravým životným štýlom. Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak sú nápoje predávané v menších fľašiach a ak sú v obchodoch umiestnené na menej viditeľnom mieste, ľudia ich pijú menej.
Opatrenia
Marteauová a jej tím zapojili do výskumu viac ako tisíc ľudí zo Spojených štátov a zhruba rovnaký počet zo Spojeného kráľovstva. Vedci porovnávali akceptáciu viacerých opatrení na zníženie spotreby sladených nápojov.
Prvé tri sa týkali takzvaných postrčení (z angl. nudge), išlo o zmenšenie veľkosti fliaš, predĺženie tvaru plechovky a zmenu umiestnenia v regáli. Zvyšné opatrenia boli vzdelávanie a zdanenie.
Najviac ľudia akceptovali vzdelávanie, až 80 percent z nich súhlasilo, že ide o vhodný prostriedok, ako bojovať so zdravotnými negatívami nadmerného pitia sladených nápojov. Na druhej, negatívnej strane akceptácie sa ocitlo zdaňovanie nápojov, s ktorým súhlasilo iba 46 percent opýtaných.
Postrčenia boli v strede, od 51 po 68 percent. Keď vedci zdôraznili, že postrčenia vplývajú na našu myseľ bez toho, aby sme si to uvedomovali, akceptácia postrčení neklesla.
Vplyv prostredia
„Pociťovaná účinnosť opatrenia bola najsilnejším faktorom jeho akceptácie, v Spojených štátoch i v Spojenom kráľovstve. Povedané inak, čím viac ľudia považovali opatrenie za efektívne, tým viac ho akceptovali. Na podobné zistenia prišli aj v iných štúdiách,“ komentuje výsledky svojho výskumu Marteauová pre Conversation.
Čím viac ľudia pripisovali obezitu človeka prostrediu, v ktorom žil (vonkajšie faktory), a nie jeho slabej vôli, tým viac stúpala akceptácia jednotlivých opatrení, z nich najviac postrčení.
Marteauová v tom vidí nádej pre politiku postrčení, ak by sme ľuďom dokázali zrozumiteľne vysvetliť to, čo je v psychológii štandard – že naše správanie je veľmi ovplyvnené prostredím a že sa do veľkej miery odohráva mimo vedomej kontroly.
Dostupné na: http://dx.doi.org/10.1371/journal.pone.0155995
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.