Denník N

Expert Jarábik žil roky na Ukrajine: Obávam sa, že vojna sa nekončí

Mierový summit skončil s plánom o odloženom mieri. FOTO - TASR
Mierový summit skončil s plánom o odloženom mieri. FOTO – TASR

Slovenský zahranično-politický expert Balázs Jarábik, ktorý žil roky na Ukrajine a okrem iného o nej píše analýzy pre Carnegie, je skeptický, či dohoda z Minska prinesie pokoj na Donbas.

Na čom sa vlastne lídri dohodli?

Jedna vec je dohoda kontaktnej skupiny na úrovni ministrov, ktorá sa dohodla na 13 bodoch. Tie majú celkom reálny základ pre upokojenie konfliktu – keby aj naozaj platili. Tam sa hovorí napríklad o ústavnej reforme a decentralizácii Donbasu, stiahnutí ťažkej techniky či prímerí. A potom vyhlásenie štyroch prezidentov, kde sa hovorí o rešpektovaní územnej a teritoriálnej celistvosti.

Na papieri to vyzerá až priveľmi dobre. Nie je problém, že prímerie má začať platiť až o dva dni? Z Ruska medzitým na Ukrajinu údajne prišlo až 50 tankov.

Áno, skúsenosti z dohody v Minsku ukazujú, že máme byť skeptickí. Sám sa obávam, že prímerie v skutočnosti nenastane. Rebeli ani Ukrajina z toho nechcú vyjsť ako porazení a budú to vyhrocovať. Ukážkou toho je Debaľcevo, ktoré sa teraz stalo pre ukrajinskú armádu novým doneckým letiskom a symbolom hrdosti. Majú tam 5 – 6 tisíc vojakov v obkľúčení. Keby sa toho vzdali, strategicky by tým o veľa neprišli, ale Porošenko by stratil doma tvár. Obe strany sa v poslednej chvíli snažia získať pozície. Rebeli útočili na Debaľcevo, Ukrajinci zase pod Mariupoľom. Preto sa obávam, že vojna sa po dnešku nekončí. Všetko sa ukáže v priebehu najbližších dvoch dní. Ale veľmi rád by som sa v tomto mýlil.

Nezlyhala tak Merkelovej misia?

Práveže nie. Nemecká kancelárka urobila veľmi veľa, čo sa ukázalo aj v tom, že paralelne pri rokovaní sa podarilo Ukrajine dohodnúť s MMF na pôžičke za 17,5 miliardy dolárov. Snaha zastaviť konflikt je v jej prípade obrovská a naozaj sa domnievam, že keby sa Západ nepokúsil o diplomatické riešenie, ale začal hneď zbrojiť Ukrajinu, máme tu totálnu vojnu s Ruskom. Mohlo by to, paradoxne, Moskve pripomenúť paralelu, keď sama v roku 1962 zbrojila Kubu. Aj keď Donbas nie je ich teritórium, považovali by to za potvrdenie svojej rétoriky, že NATO je hrozba číslo jeden, a nafukovali by propagandu, že Ukrajina je prvá fáza zničenia Ruska.

Nie je však ustupovanie Putinovi len spôsobom, ako mu umožniť ďalšie rozdrobovanie Ukrajiny?

Treba sa na to pozerať aj z druhej strany, na Donbase je veľké hnutie, ktoré proruský sentiment podporuje, a zároveň je doma Putin tlačený nacionalistami do akcie na východe Ukrajiny. Nemyslím si, že je správne, ak sa na to Západ pozerá len v štýle, či Putin vyhráva alebo prehráva. Najdôležitejšie je, aby tam ľudia prestali umierať, a je jasné, že Kyjev sa bude musieť zmieriť s tým, že Donbas dostane akúsi autonómiu. Ustúpiť musia obe strany. Rebeli aj Kyjev. Uvidíme najbližšie dva dni, či tam je šanca predísť ďalšej vojne.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie