Komentáre

Denník NEurópa musí počúvať Super Maria

Edward LucasEdward Lucas
2Komentáre
Bývalý taliansky premiér Mario Draghi. Foto -  TASR/AP
Bývalý taliansky premiér Mario Draghi. Foto – TASR/AP

Bez radikálnej zmeny budú Európania divákmi na vlastnom pohrebe, varuje bývalý taliansky premiér.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je britský novinár a spisovateľ

V najdôležitejšom európskom politickom prejave tohto roka chýbalo jedno slovo – Británia. Bolo to oprávnené. Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) a taliansky premiér, naozaj nemusel svojmu publiku prednášať o skúsenostiach mojej krajiny po brexite, ktoré zničili tábor priaznivcov odchodu vo všetkých ostatných európskych krajinách. Ako povedal, predstierať, že by sa niekto mal lepšie bez EÚ, by bolo absurdné.

Slabá a pomalá

Niežeby bol zvyšok Európy v skvelej situácii. Prenikavé Draghiho slová na konferencii v talianskom Rimini ho dostali na titulné stránky novín po celom kontinente. Rečník varoval pred „ilúziou“ svetovej moci Európy. Model nadnárodnej, technokratickej tvorby pravidiel, podporený jednotným trhom so 450 miliónmi spotrebiteľov, sa dobre hodil do éry, v ktorej národné vlády ustúpili do úzadia a imperatívom bolo znižovanie dotácií, zvyšovanie konkurencie a posilňovanie medzinárodného obchodu. V drsnejšej ére intervencionistických národných vlád, „sveta, kde geoekonomika, bezpečnosť a stabilita dodávateľských reťazcov riadia obchodné vzťahy viac ako efektívnosť“, sa Európa trápi.

V dôsledku toho je Európska únia vo svetovej politike iba „divákom“. Pokorne akceptuje americké clá. V konfliktoch v Iráne a Gaze stojí na vedľajšej koľaji. Na Ukrajine platí, ale neudáva tón. Kým Trumpova vláda neustále mení svoj postoj a zlyháva, úlohou Európy je naprávať škodu. Čínska komunistická strana dáva pohŕdavo najavo, že Európu nepovažuje za rovnocenného partnera, hoci európska ekonomika má stále podobnú veľkosť. Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine, zneužíva svoj vplyv na ťažbu kľúčových nerastov a svoje prebytky predáva na európskom trhu, a to všetko beztrestne.

EÚ sa k americkej colnej vojne mohla postaviť hrozbou represívnych protiopatrení. Keď Peking zvolil tento prístup, Trump ustúpil. Členské krajiny EÚ však podkopali rokovacie postavenie Bruselu a snažili sa ochrániť svoje najdôležitejšie priemyselné odvetvia pred transatlantickou obchodnou vojnou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.