Denník NVoľby v Nórsku vyhrali ľavičiari, posilnili sa populisti. Ako Stoltenberg, ropný fond a daň z majetku rozhýbali kampaň

Róbert BednárRóbert Bednár
4Komentáre
Na snímke zľava nórsky premiér Jonas Gahr Störe, predsedníčka Konzervatívnej strany Erna Solberg a Sylvi Listhaug z Pokrokovej strany (FrP) pózujú počas televíznej debaty troch kandidátov na post nórskeho premiéra v Osle v nedeľu 7. septembra 2025. Foto - TASR
Na snímke zľava nórsky premiér Jonas Gahr Störe, predsedníčka Konzervatívnej strany Erna Solberg a Sylvi Listhaug z Pokrokovej strany (FrP) pózujú počas televíznej debaty troch kandidátov na post nórskeho premiéra v Osle v nedeľu 7. septembra 2025. Foto – TASR

AKTUALIZÁCIA 8:09: Nórske parlamentné voľby priniesli súboj o budúcnosť jednej z najbohatších krajín Európy. Do popredia sa dostali témy od izraelských investícií cez klimatickú politiku až po majetkovú daň, ktorá vyhnala bohatých Nórov do exilu.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Na severe susedia s Ruskom, v NATO hrajú dôležitú úlohu a ich štátny penzijný fond je najväčší na svete. Reč je o Nórsku – krajine, kde približne štyri milióny voličov v pondelok mohli hlasovať v parlamentných voľbách.

Voľby napokon vyhrala vládna Strana práce, ktorá získala 28 percent a o päť kresiel v parlamente viac ako pred štyrmi rokmi. Výrazne si polepšila najpravicovejšia Strana pokroku, ktorú niektorí komentátori označujú za nórske MAGA hnutie či krajnepravicovú stranu. Získala 24 percent hlasov, čo je viac ako dvojnásobok.

Tretia Konzervatívna strana si pohoršila na 14 percent. Očakáva sa, že vládu vytvorí znova ľavicový blok.

Vládni favoriti

Kampaň sa začala predovšetkým zahraničnopolitickými témami: od Izraela a Gazy cez energetickú bezpečnosť až po mlčanie okolo členstva v Európskej únii. V závere však do popredia vystúpili otázky domácej politiky: rastúce životné náklady, zdaňovanie či fungovanie sociálneho štátu.

Prieskumy pred voľbami hovorili, že šancu vládnuť má naďalej koalícia ľavicovej Labouristickej strany (v prieskumoch s 27 percentami bola prvá) a menšia Strana stredu. Tie mali doteraz v 169-člennom parlamente len 76 poslancov, a preto vládli od začiatku ako menšinová vláda.

Strana stredu je najmä agrárnou stranou. Podľa agentúry Bloomberg zastáva euroskeptické názory, no zároveň patrí k zástancom ropného priemyslu.

Práve to ju spojilo s labouristami premiéra Jonasa Gahra Støreho. Ten je v Nórsku známy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.