Denník N

Prímerie, ktoré Putina k ničomu nezaväzuje

Uvidíme. Foto - TASR
Uvidíme. Foto – TASR

Putin má jednu veľkú výhodu a úspech prímeria závisí aj od toho, ako nehanebne ju bude zneužívať

Dúfajme, že za až kradmým odchodom Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda z Minska bola len pochopiteľná únava, a nie to, že sa k dohode o prímerí uzatvorenej s Putinom nechcú verejne príliš hlásiť. Najmä pre prípad, ak sa ukáže, že vlastne nič nedohodli. Buď preto, že si každý „dohodnuté“ vysvetľuje inak, alebo preto, že ich Putin jednoducho podviedol a oni to dobre vedia.

Okrem snahy zabrániť ďalším obetiam má Európa minimálne dva súrne dôvody, aby chcela mať aspoň načas na východe pokoj. Potrebuje si vyriešiť problém s Gréckom a vlastne s celým južným krídlom eurozóny, čo domácich voličov zaujíma oveľa viac než nejaká zdanlivo vzdialená vojna. A chce tiež stabilizovať Ukrajinu, ktorej akútne hrozí ekonomický kolaps. Aj preto sú jej lídri ochotní ísť do veľmi pochybnej dohody, o ktorej sami nemajú veľa ilúzií.

Putin totiž má v jednom veľkú výhodu a úspech prímeria závisí aj od toho, ako nehanebne ju bude zneužívať. Môže sa pokojne dohodnúť na stiahnutí zahraničných ozbrojených jednotiek z územia Ukrajiny, keďže však popiera, že by tam nejaké mal, môže sa tváriť, že nemá ani čo sťahovať.

Rusko predstiera, že „separatisti“ sú od neho nezávislí, aj keď všetci vieme, že by rebeli bez Moskvy rýchlo skončili a pravdepodobne ani nevznikli. Môže sa teda rovnako dobre tváriť, že za činy „separatistov“ nenesie žiadnu zodpovednosť – žiadalo ich síce o dodržiavanie prímeria a uznanie celistvosti Ukrajiny, ale keď nechcú, nemôže predsa nič robiť.

Vôbec nie je jasné, či obe strany chápu rovnako územnú celistvosť Ukrajiny a zvláštny status Luhanskej a Doneckej oblasti. Pravdepodobnejšie je, že nie. Krym mal už pred ruskou okupáciou veľmi širokú autonómiu a nič to neznamenalo.

Kontrola vlastných hraníc je základom štátnej suverenity, a ak Ukrajina nezíska skutočnú kontrolu nad svojimi východnými hranicami s Ruskom, už to nebudú hranice Ukrajiny. Dohľad OBSE, ktorý má opäť všetko zaštítiť, doteraz úplne zlyhával. Jej ľudia nemohli nikde samostatne urobiť ani krok, nedokázali získať ani prehľad o ruských vojakoch a ťažkých zbraniach pohybujúcich sa po Ukrajine.

Prímerie navyše nie je mierom. V 21. storočí nemôžeme dovoliť, aby boli hranice Európy prekresľované hlavňou zbrane, zhodla sa v pondelok Merkelová s Barackom Obamom. Pritom to už obaja dovolili, o Kryme po novej dohode západní vyjednávači zaryto mlčia. Nič zatiaľ nenasvedčuje, že Minsk II. tiež nepovedie k tichému uznaniu ďalšej faktickej zmeny hraníc na východe Ukrajiny.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie