Prečo je Minsk II len dohodou o odloženom mieri (analýza)

Na papieri vyzerá dohoda z Minska II. z 12. februára 2015 sľubne.

Boje prestanú, ťažká technika sa stiahne, Donbas sa bude decentralizovať a po nových voľbách pod dohľadom OBSE začne Ukrajina znovu kontrolovať celú svoju hranicu s Ruskom. Aj tú na Donbase, odkiaľ podľa Kyjeva aj počas mierových rozhovorov prešlo 50 ruských tankov.

Prečo sú však aj západní lídri takí opatrní v hodnotení samitu, ktorý trval 16 hodín?

Duleba: Prečo sa najviac tešia separatisti a prečo Ukrajina prehrala
(Autor: Martina Pažitková)

 

Príliš neskoré prímerie

Prímerie má platiť až od polnoci 15. februára. Proruskí rebeli a ukrajinská armáda tak môžu ešte dva dni pokračovať v krvavých bojoch a je vôbec otázne, či s nimi cez víkend naozaj aj prestanú. A keby aj, čo ak sa znovu rozbehnú, ako sa to stalo po prvej minskej dohode zo septembra 2014?

Kľúčovým miestom je teraz Debaľcevo, dopravný uzol, ktorý spája Doneck s Luhanskom a separatisti sa ho už dlhšie snažia dobyť.

Rebeli tvrdia, že 5 – 6-tisíc vojakov je tam v obkľúčení, Ukrajinci, že to nie je pravda a že to majú pod kontrolou. Ani jedna zo strán nechce ustúpiť.

Stiahnutie ťažkej techniky

Do 14 dní sa má stiahnuť ťažká bojová technika od 50 do 140 kilometrov. V prípade rebelov od línie podľa prvého minského memoranda, v prípade Ukrajincov od aktuálnej línie, ktoré si udržia do nedele.

Obe strany majú motiváciu bojovať a rebelom navyše pomáha ruská armáda.

A kto to všetko zaručí? Pozorovatelia OBSE so slabým mandátom. Tento bod platil v podobnej verzii už v septembri a nedodržal sa, pretože ten, kto by ho porušil, nenesie žiadne následky.

Stiahnutie cudzích vojakov

Explicitne sa tam nespomína Rusko, ale každému je jasné, že ide hlavne o ruské posily medzi rebelmi, ktoré sa majú stiahnuť, ale až po ústavnej reforme a nových voľbách na Donbase.

To je príliš dlhý čas na to, aby sa znovu nezopakovala situácia po septembri minulého roka, keď sa po dohode z Minska rebeli snažili získať nové územia a rozbehli ťažkú krvavú ofenzívu. Napríklad o donecké letisko či Mariupoľ.

Teraz je to Debaľcevo, čo keď to potom bude Mariupoľ a nakoniec Odesa?

Autonómia a územná celistvosť

Štyria lídri sa zaviazali, že podporujú územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Hoci sa tam nespomína Krym, je to pozitívny posun. Naozaj ho však Moskva dodrží?

Budapeštianske memorandum z roku 1994, v ktorom Rusko garantovalo Ukrajine suverenitu a teritoriálnu celistvosť výmenou za to, že Ukrajinci zničili svoj jadrový arzenál, prehliadlo pri Kryme a rovnako aj pri podpore proruských separatistov na Donbase. Kto zaručí, že teraz to myslí Putin úprimne a všetko ide super, ako hovorí jeho šéf diplomacie Sergej Lavrov?

Všetkým je jasné, že Donbas skončí s nejakou mierou autonómie. Problémom však je, aby sa z neho nestal ďalší zamrznutý konflikt v štýle Podnesterska, kde budú pôsobiť ruskí vojaci a Kyjev tam nebude mať žiadny vplyv. Skúsenosti po septembri tiež ukázali, že Ukrajinci sa s reformami pre Donbas neponáhľali, lebo rebeli útočili. Uzavretý kruh.

Modré prilby chýbajú

V dohodách sa hovorí o tom, že nad všetkým majú dohliadať pozorovatelia OBSE.

To síce vyzerá dobre, ale skúsenosti po prvom Minsku hovoria, že často ich rebeli nikam nechceli pustiť, a ani nemali možnosť vycestovať na miesta bojov z obáv o svoju bezpečnosť.

Lepším riešením by bolo nasadenie mierových jednotiek OSN, ktoré by naozaj kontrolovali, či z Ruska neprúdi ďalšia vojenská technika a vojaci. To by sa však ruská armáda nesmela k Donbasu správať ako k súčasti svojho západného vojenského okruhu.

Nové voľby

Demokratické voľby pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov. Opäť niečo, na čom sa Ukrajinci a rebeli dohodli už na jeseň. Napriek tomu Moskva tlačila Západ a Kyjev do toho, aby uznávali lídrov samozvaných republík, ktorí vzišli z pochybných volieb.

Podarí sa dovtedy zabezpečiť návrat státisícov utečencov a zároveň vrátiť do televízií na Donbase ukrajinské kanály v prostredí, ktoré ovládol strach a propaganda ruských štátnych médií?

Nestane sa z Donbasu mŕtvy región ako Abcházsko, kde zostanú žiť iba tí, čo nemali na výber, a tí, čo by sa tam aj vrátili, sa zase budú báť, že skončia pod ruskou nadvládou?

Déja vu bez záruky

Najväčšou slabinou dohody sú detaily a jej nulová vynútiteľnosť. Preto sú aj západní lídri veľmi opatrní v jej hodnotení. Chýba v nej totiž spôsob, akým sa záväzky majú aj naozaj dodržať.

Väčšina z tých bodov platila už 19. septembra, prečo by sme mali veriť, že po 12. februári sa to zmení?

„Pre mnohých to nebude dosť. Tiež sme si želali viac, ale toto je to, na čom sa dokázali prezidenti Ukrajiny a Ruska dohodnúť,“ pomenoval situáciu šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier.