Ronald Blaško
Autor je ekonóm
„Podľa akejkoľvek definície je AI inteligentná,“ hovorí, „otec“ neurónových sietí a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Geoffrey Hinton v nedávnom rozhovore vo Financial Times. Na otázku, kedy sa AI stane superinteligentnou, dokonca schopnou „prekabátiť“ človeka, odpovedá Hinton, pôvodom kognitívny psychológ a počítačový vedec: „Veľa vedcov sa zhoduje, že do piatich až dvadsiatich rokov, to je ten najlepší odhad.“
Človek zostrojil technológiu mysliacu na „svoj obraz“, ktorá ho čoskoro prekoná. Podobne ako iné stroje už dávnejšie nadobudli prevahu nad jeho fyzickými schopnosťami.
Fascinujúce! Alebo aj nie. Rozhodne však mimoriadne dôležité pre úvahy o našej budúcnosti.
Myslenie alebo jeho ilúzia?
Dnešná AI, t. j. modely a ich algoritmy, sa učia, adaptujú a v istom zmysle „rozumejú“ nám a nášmu svetu, hoci nemajú fyzické telo ani zmysly.
Filozof John Searle oponuje svojím známym myšlienkovým experimentom nazývaným čínska izba, teda že AI iba manipuluje symbolmi, no nerozumie ich skutočnému hlbokému významu.
Ako protiargument neurovedec Christopher Summerfield v knihe These Strange New Minds navrhuje „podrobiť LLM modely takzvanému kačaciemu testu: ak niečo pláva ako kačka a kváka ako kačka, mali by sme predpokladať, že je to pravdepodobne kačka, a nie vymýšľať si nezrozumiteľné argumenty, aby sme jej správanie vysvetlili inak“.
Aj náš biologický mozog funguje na základe predikcie (stochasticky?) a „iba“ upravuje synapsie („váhy“) na základe učenia sa a nových skúseností. Predikcia nie je obyčajná ilúzia poznania. Je jeho samotná podstata.
Môže však akokoľvek majstrovský algoritmus, napríklad navrhovaný Pedrom Domingosom ako syntéza piatich existujúcich paradigiem – symbolistov (učenie ako odvodenie pravidiel z logiky), konekcionistov (neurónové siete ako model mozgu), evolucionistov (genetické algoritmy, ktoré sa prispôsobujú okolnostiam), bayesovcov (pravdepodobnostné inferencie a učenie z neistoty) a analogistov (učenie porovnávaním a hľadaním podobností) –, všetky integrovať a tak vytvoriť univerzálnu procedúru učenia schopnú automaticky identifikovať vzory v akýchkoľvek dátach, pretransformovať ich do vhodnej reprezentácie, generalizovať na nové prípady a pritom sa neustále zlepšovať skúsenosťou a skutočne „myslieť“ alebo len vytvára simuláciu či ilúziu myslenia?
Oxfordský matematik Marcus du Sautoyv knihe The Creativity Code názorne vysvetľuje, ako už aj AI dokáže komponovať novú hudbu, robiť vysokú matematiku či maľovať obrazy. Je teda kreatívna a zvláda tzv. (Ada) Lovelace test kreativity, ktorý donedávna bezpečne odlišoval ľudí od strojov. AI navyše dokáže spracovať ohromné množstvo dát a nájsť v nich zmysel, ktorý človeku často uniká. Kto tu teda „premýšľa“ a kto iba myslenie simuluje?
