Heroine
Ilona Kleníková
Vzťahy nie sú vždy jednoduché. Podľa psychoterapeutky Elišky Remešovej ich kvalitu ovplyvňujú nielen vzorce, ktoré si prinášame z detstva, ale aj hlboko zakorenené rodové stereotypy.
V rozhovore vysvetľuje, prečo môžu očakávania v láske spôsobiť viac problémov, než by sme si priali, a ako sa naučiť reflektovať vlastné vzorce.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- ako môžu naše nerealistické očakávania a vysoké nároky viesť k rozporom a k frustrácii vo vzťahoch;
- ako rodové stereotypy ovplyvňujú naše emócie a vzťahy;
- ako zistíme, že žijeme podľa automatizovaných vzorcov;
- kedy je lepšie pracovať na vzťahu spoločne a aké riziká má individuálna terapia;
- ako prispievajú algoritmy a čítanie rád na internete k nezhodám v páre.
Ako ovplyvňujú vzorce a rodové stereotypy naše vzťahy?
Zásadne, pretože ovplyvňujú to, aké máme očakávania od seba, od svojej roly vo vzťahu, ale aj to, aké máme očakávania od druhého. Čo ten druhý má alebo nemá vo vzťahu robiť a čo považujeme za správne. Vzťahové vzorce a stereotypy prevažne určujú základnú optiku, akou sa pozeráme na vzťahy. Vzorce, ktoré máme naučené a zautomatizované, nám v tom zároveň spôsobujú zmätok. Máme nejakú predstavu, ako chceme fungovať, ale tie vzorce nás potom doženú vo vyhrotených a emotívnejších situáciách. A významne ovplyvňujú, ako sa vo vzťahu cítime.
Prečo nám naše očakávania spôsobujú vo vzťahu zmätok? Prečo sa nedá s tými vzorcami žiť kompatibilne s druhým človekom?
Vysoké nároky máme hlavne na to, aké skvelé majú byť partnerské vzťahy. Tým, že máme vysoké nároky, ich zároveň nevieme napĺňať, tie nároky často ani neladia s tým, čo by nám robilo dobre. Je rozdiel v tom, čo si v ideálnom svete myslíme, že chceme a potrebujeme, a v tom, čo v skutočnosti dostávame. Z mojej skúsenosti očakávania dosť určujú, čo sa nám vo vzťahu deje a ako nám v ňom je.
Ak by boli tie očakávania len naše, ak by vychádzali z toho, že sa dobre poznáme, že poznáme svoje slepé škvrny, že vieme, čo sa nám deje, keď nám nie je dobre, ako reagujeme, aké máme stratégie na zvládanie situácií, tak by to možno šlo. Ale my často máme očakávania, ktoré ani nie sú naše. Ani si neuvedomíme, že máme očakávania, aký by mal ten druhý byť. Ak by sme išli do hĺbky a pýtali sa, ako to, že máš tento nárok a toto očakávanie, tak zistíme: pretože tak to má byť, nie? Takto to predsa je. Toto sa očakáva od
