Denisa Ballová
Každá politická strana už premýšľa nad prezidentskými voľbami, hodnotí aktuálnu situáciu vo Francúzsku politológ a historik Jacques Rupnik. Podľa neho existujú len dva scenáre ďalšieho vývoja – nový premiér alebo predčasné parlamentné voľby.
„Skutočné rozhodnutie a definitívne riešenie príde až s prezidentskými voľbami v roku 2027,“ vysvetľuje.
Macron v utorok večer vymenoval za nového premiéra ministra obrany Sébastiena Lecornua.
Vo Francúzsku padla tretia vláda za 12 mesiacov. O čom to podľa vás vypovedá?
O krehkosti politického systému, ktorý si myslel, že je najodolnejší voči politickým krízam. Zaviedol ho na konci ústavných kríz v 50. rokoch Charles de Gaulle. Vlády sa síce striedali, no v podstate tam vždy zostávali tí istí ľudia. Dochádzalo teda k veľkým zmenám vlád, ale zároveň existovala veľká kontinuita politických síl – pravica sa striedala s ľavicou. De Gaulle systémom Piatej republiky stanovil, že prezident je kľúčovou politickou inštitúciou a väčšinový dvojkolový systém má zaručiť stabilitu a bipolaritu.
A to Emmanuel Macron narušil.
Úplne to nabúral a všetci sa právom divili. Keď sa však pozrieme na súčasnú bilanciu, Macron tie dva veľké tradičné bloky narušil, ale nevytvoril tretí, stredový prúd, ktorý by priťahoval ľudí z umiernenej pravice a ľavice. Postupne sa mu rozpadla stredová koalícia a jeho skutočne nerozvážne rozpustenie parlamentu pred rokom nemalo žiadny reálny dôvod. Nebola žiadna kríza, len jeho strana neuspela vo voľbách do Európskeho parlamentu. Preboha, to sa však môže stať každému. Macronov pristúpil na vabank, ktorý mu vôbec nevyšiel. Sme v situácii, keď už rok riešime následky tohto kroku. Vymenili sa tu medzitým dve vlády – najskôr Michela Barniera a teraz Françoisa Bayroua, ktorý veľmi dobre vychádzal s Macronom.
Čo sa teda vo Francúzsku deje?
Nepoukazuje to len na zlyhanie politického systému, ale nerozvážne zaobchádzanie s ním, oslabenie politických síl a vlastne návrat k tomu, čomu sa de Gaulle pred 60 rokmi snažil vyhnúť. Jeho myšlienka bola jasná – nechceme nestabilitu, nechceme permanentné parlamentné spory, ale chceme okolo exekutívy vytvoriť niečo stabilné, niečo, čo vydrží. Dnes sa navyše ukazuje, že prezidentove právomoci sú oveľa obmedzenejšie, než si myslel.
Ako to myslíte?
Prezident vymenúva premiéra, ale ten musí získať väčšinu v Národnom zhromaždení (dolná komora francúzskeho parlamentu – pozn. red.). Ak je však politicky rozdelené na tri bloky a navyše vnútri každého bloku existujú ďalšie rozdiely, vidíme, že prezident sa vrátil do situácie, ktorej sa de Gaulle ústavou Piatej republiky snažil zabrániť. Pre mňa je to teda skôr zlyhanie politických elít než politického systému. Ústava funguje, Národné zhromaždenie fungovalo, a predsa je zarážajúce, do akej miery sa politická sféra odpojila od spoločnosti a od bežných ľudí.
Myslíte od reality?
Áno, politici
