Správa o stave Únie sa dlho považovala za rutinnú záležitosť na začiatku každej politickej sezóny. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v prejave v pléne Európskeho parlamentu vymenúvala úspechy, predstavovala nadchádzajúce iniciatívy aj určovala politický tón na nasledujúce obdobie.
Za posledných pätnásť rokov sa však správa stala ústredným momentom politického kalendára EÚ. Medzi šéfkou exekutívy a legislatívnym zborom platilo nepísané krehké prímerie, v ktorom sa obe európske inštitúcie a jej politici rešpektovali.
Situácia sa však za posledných niekoľko mesiacov zmenila a Ursula von der Leyen sa v stredu po prvý raz ocitla v Štrasburgu v zraniteľnej pozícii pod tlakom nahnevaných europoslancov.
„Vie, čo chceme počuť, a preto to povie. Vie, že musí dať niečo každému – a aj dá,“ avizovala na stretnutí s novinármi viceprezidentka EP Katarina Barley z frakcie Socialistov, ktorá bola ministerkou rovnakého nemeckého kabinetu ako von der Leyen.
Viacerí komentátori však tipovali, aké slová v prejave Leyen použije, ale aj čo nezaznie – napríklad meno amerického prezidenta či zmienka o vojne v Gaze.
Výzva na jednotu v neistých časoch
„Európa musí bojovať o svoje miesto vo svete, v ktorom sú veľmoci aj otvorene nepriateľské. Nová Európa musí povstať,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v stredajšom prejave.
Odsúdila v ňom aj ruské drony nad Poľskom. „Videli sme, čo Rusko myslí pod diplomaciou. Videli sme bezohľadný a bezprecedentný útok na poľské územie. Európa stojí na strane Poľska,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie.
Soňa Weissová

































