Košice majú (staro)nový Úsmev. Kino v centre začalo opäť fungovať

Mohlo to celé dopadnúť úplne inak. Podľa skeptického scenára, v ktorom sa pokus o oživenie jedného kina skončí tak, že sa nenájde dosť peňazí na rekonštrukciu alebo mesto nevyužívanú budovu posunie nejakému developerovi. Ale nestalo sa. Košickí poslanci sa rozhodli, že kino Úsmev dostane občianske združeniu Cinefil, ktoré od roku 2000 organizovalo premietania filmov na rôznych miestach. A to ho otvorilo špeciálnym predstavením.

Kinoautomat

Je z roku 1967, ale nie je to žiadna starina. Kinoautomat sa najskôr stal hitom svetovej výstavy v Montreale a potom aj doma v Československu. Príbeh jeho vzniku a zákazu je na samostatný článok, teraz stačí povedať, že kúzlo tohto filmu stále funguje. V prvom rade je to dobrá komédia, no možnosť ovplyvniť dej jej pridáva divácky lákavú vrstvu navyše. Aj preto sa tento film v Košiciach hral dvakrát za večer.

„Hovoriť s vami nemôžem, popiť môžem,“ – tak znela jediná veta, ktorú opakoval herec Miroslav Horníček zvedavým zahraničným novinárom pýtajúcim sa na prvý interaktívny film. Viac po anglicky nevedel. Teda vedel. Dokonale sa foneticky naučil moderovať projekcie Kinoautomatu. V Kanade ho na svetovej výstave uvádzali vyše pol roka, čo  dokazuje, akým bol diváckym hitom. Jeho čaro fungovalo aj doma, v Prahe sa niekoľko rokov premietal aj viackrát denne, no v roku 1972 začal režimu prekážať a bol zakázaný podobne ako ďalšie diela režisérov novej vlny.

Funguje to tak, že autori nakrútili niekoľko variánt deja. Vždy pred pointou nejakej situácie sa film zastaví a diváci sú vyzvaní na hlasovanie. Podľa výsledku dej pokračuje. „Tak pán Novák, pustíte pani Svobodovú dovnútra alebo ju necháte stáť polonahú na chodbe? Zelené tlačidlo znamená prvú možnosť, červené tú druhú,“ hovoria herci a začnú odpočítavať.

V Košiciach film uvádza dcéra vynálezcu Kinoautomatu Radúza Činčeru a hovorí: „Pokiaľ viem, iba raz sa stalo, že sa publikum rozhodlo, aby pekná mladá suseda, ktorej sa zabuchnú dvere jej bytu zostala na chodbe. Keď na projekciu do Prahy prišiel zájazd dôchodcov z vidieka.“

Kedysi viedli od hlasovacích skriniek na sedadlách divákov káble do kabíny, kde traja premietači sčítali hlasy a nasadili správny filmový kotúč na jednu z troch premietačiek. Dnes sa Kinoautomat dá hrať v ktoromkoľvek kine, výsledky spočítava počítač a stačí jeden premietač, ktorý púšťa film ďalej (tiež z počítača). Na jar 2017 bude 50. výročie od premiéry, k čomu sa chystajú v pražskom kine Aero špeciálne oslavy.

Na otvorenie vynoveného košického kina Úsmev to bol ideálny film. Premostil nadčasovú klasiku so súčasnosťou a prilákal niekoľko generácií publika. V sále boli pamätníci aj známi umelci od Petra Kalmusa cez Kassa Boys až po Luciu Dovičákovú, zo Žiliny sa prišiel pozrieť Martin Krištof, ktorý stojí za projektom Kinobusu.

Bola to udalosť aj z iného dôvodu. Vo veľkých mestách už sú kiná spravidla len v multiplexoch a príjemných kultúrnych priestorov prevádzkovaných nadšenými (zároveň schopnými) ľuďmi nikdy nebude dosť. Kino Úsmev fungovalo od 20. rokov a prežilo toho veľa, položila ho až finančná kríza a klesajúci záujem divákov v roku 2012. Toto je pokus o jeho reštart v trochu inej podobe.

Vidno to už zvonku na fasáde upravenej architektonickým ateliérom zerozero. Namiesto okien pridali samostatné nové dvere a do pohľadovej steny vložili niekoľko desiatok plastových klincov. V pôvodnom vestibule je tak viac svetla a z priestoru, ktorým kedysi návštevníci iba prechádzali vznikla kaviareň (preto sú teraz otváracie hodiny už dopoludnia).

Pôvodná vstupná chodba ku pokladnici zostala zachovaná, aj čarovné dobové tabuľky s pokynmi pre návštevníkov. Tvorí to zaujímavý kontrast minulosti so súčasnosťou. Ale program bude veľkým testom – tvoria ho klubové a artové filmy, dokumenty, dve až tri projekcie denne. „Uvidíme,“ zopakoval viackrát na otázky o tom, ako miestne publikum zareaguje na (staro)nový priestor riaditeľ združenia Cinefil, ktoré prevádzkuje kino Úsmev.

Lukáš Berberich je známy z centra Tabačka, kde mal na starosti koncerty, no už od roku 2000 s kamarátmi robili aj filmy v niekoľkých priestoroch a teraz sa tomu rozhodol venovať viac času. Kino Úsmev určite pomôže zviditeľniť aj festival Artfilm, ktorý o pár dní čaká premiéra na východnom Slovensku. Kiežby eufória a energia celého tímu z otváracieho víkendu postupne nevyprchala.